Foto – Ministerstvo spravodlivosti USA
Braňo Ondruš
Americké ministerstvo spravodlivosti deportovalo 20. februára bývalého dozorcu v nacistickom koncentráku v Meppen, 95-ročného Karla Bergera. Nemecké úrady oznámili, že ho doma žiadne vyšetrovanie nečaká a bude môcť pokojne a slobodne dožiť v zariadení pre seniorov, kde sa o neho pekne postarajú. Naďalej bude poberať aj penziu.
Berger sa nikdy neschovával, ani si nezmenil meno. V Spojených štátoch žil od roku 1959. Denník The Washington Post lakonicky konštatuje, že „pokojne býval v ranči na slepej ulici v Oak Ridge v štáte Tennessee.“ Odišiel tam ako slobodný človek a po celý čas zostal občanom Spolkovej republiky Nemecko.
Od dovŕšenia dôchodkového veku poberal v USA penziu, ktorú mu posielala nemecký penzijný ústav v zmysle zákona. Terajšie konanie Bergera prekvapilo aj preto, lebo penziu mu vypočítali i za roky „vojnovej služby“. Nemecké úrady teda mali presné informácie o jeho činnosti a pracovnom zaradení počas druhej svetovej vojny – aj za prácu dozorcu v koncentráku mu priznali vysokú penziu, ktorá mu umožnila žiť spokojný život v USA.
Jeho minulosť poznali
Zarážajúce na prípade je, že už v roku 1950 vytiahli z Baltského mora loď, na ktorej našli identifikačné karty príslušníkov SS. Hoci loď päť rokov predtým potopili Spojenci, mnohé karty boli dobre čitateľné a jedna z nich patrila práve Bergerovi. Podľa nej narukoval v roku 1943 a SS ho pridelili na stráženie tábora Meppen.
Ten patril do súboru koncentrákov Neuengamme. Keď sa v marci 1945 priblížili britské a kanadské jednotky, väzni absolvovali strastiplný presun. Podľa ministerstva spravodlivosti USA si násilná evakuácia v neľudských podmienkach počas dvoch týždňov vyžiadala životy asi 70 väzňov. V súdnom rozhodnutí o deportácii Bergera sa zdôrazňuje, že nikdy nepožiadal o preloženie od strážnej služby. V Meppene boli uväznení „Židia, Poliaci, Rusi, Dáni, Holanďania, Lotyši, Francúzi, Taliani a politickí oponenti“ nacistov. Najpočetnejší boli ruskí, holandskí a poľskí civilisti.
Bergerovu deportáciu nariadil súd v Tenessee po dvojdňovom procese pred rokom. Rozsudok uvádza, že väzni v Meppene žili počas zimy 1945 v „hrozných“ podmienkach a ich vykorisťovanie malo podobu nútených prác vonku „až do vyčerpania a smrti“. Súd ďalej zistil a Berger pripustil, že strážil väzňov, aby im zabránil v úteku počas pracovného dňa od úsvitu do súmraku, na ceste na pracoviská a späť do esesáckeho tábora.
Desaťtisíce obetí
Celý systém Neuengamme – ktorý zahŕňal desiatky táborov – väznil okolo 100-tisíc mužov a žien, z ktorých asi 40 až 55-tisíc zomrelo. Berger strážil jeden z táborov, v ktorých bolo 3 až 4-tisíc väzňov.
Žalobu na Bergera podal špeciálny prokurátor Eli Rosenbaumna základe tzv. Holtzmanovho dodatku k zákonu o prisťahovalectve a občianstve z roku 1978, lebo sa dobrovoľne podieľal na nacistickej perzekúcii. „Od začiatku programu na odhaľovanie, vyšetrovanie a odstraňovanie nacistických prenasledovateľov v roku 1979 zvíťazilo ministerstvo spravodlivosti v sporoch proti 109 jednotlivcom,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Nadosmrti bez trestu
Hoci generálny prokurátor Monty Wilkinson vyhlásil, že „Spojené štáty nie sú zasľúbenou zemou pre tých, ktorí sa podieľali na nacistických zločinoch proti ľudskosti,“ Berger tam v pokoji a pohodlí prežil väčšinu svojho života. Svoje vyhostenie označil za „smiešne a neuveriteľné po 75 rokoch.“ A ako skonštatoval jeho advokát po prílete do Nemecka, jeho klient prežije zvyšok života „v bezpečí, zdraví a na slobode“.
Na rozdiel od jeho obetí, za prenasledovanie a smrť ktorých netrpel ani jedinú sekundu svojho života.