Špeciálne pre Bojovník
Spracoval Braňo Ondruš
Foto – archív redakcie
Na palube kozmickej rakety Vostok 1 sa 12. apríla 1961 stal Jurij Alexejevič Gagarin prvým človekom vo vesmíre. Pred 60 rokmi obletel Zem a po 106 minútach pristál na padáku. Ako svetovo uznávaná osobnosť zavítal o päť rokov do Československa, kde s ním tvárou v tvár, ba priam ruka v ruke strávil takmer dve hodiny vtedy 10-ročný, neskôr rozprávač – folklorista a umelecký vedúci folklórneho súboru Šumiačan Mgr. art. Marián Čupka. Toto je jeho príbeh…
V socialistickom Československu sa každý rok konali celoštátne pionierske tábory. Chodila do nich tisícka detí z každého kraja republiky. Boli to tí najlepší z najlepších, víťazi súťaží v umení, zručnostiach či vedomostných.
V lete 1966 nás spolu s bratom, menovcom Mikulášom Čupkom a jeho sestrou Blaženou vybrali ako víťazov mnohých krajských súťaží v speve a tanci, aby sme reprezentovali Banskobystrický kraj. Najskôr sme dlho cestovali vlakom do Prahy, potom autobusom do Rovišťa, asi 70 kilometrov na juh od hlavného mesta. Obrovský tábor tvorili vojenské stany, v ktorých nás ubytovali a vlastne všetko tam bolo vojenské: jedávali sme z ešusov, umývali sme sa v spoločných kovových válovoch a namiesto toaliet bolo za táborom do kruhu vyhĺbených 12 dier, aby sme na seba nevideli, keďže sme nad nimi čupeli chrbtom k sebe navzájom.
Spievajte, deti
Najvýznamnejším dňom bola návšteva straníckej a štátnej delegácie, ktorú viedol vtedajší československý prezident Antonín Novotný. Keď k nám prichádzal, my, Šumiačania, sme oblečení v kroji ponúkali chlieb a soľ. Prezident na nás len zamával, kývol rukou a išiel ďalej. Jednoducho nás ignoroval.
Ale v delegácii boli aj hostia zo Sovietskeho zväzu, spomedzi ktorých najväčšou, najznámejšou a celosvetovo najpopulárnejšou osobnosťou bol prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. Keď sa k nám priblížil – krásny, mladý, v nádhernej vojenskej rovnošate – so širokým a úprimným úsmevom ochutnal z nášho chleba, posolil si ho a my sme mu zároveň zaspievali ľudovú pieseň.
A to ho tak veľmi zaujalo, že nám po rusky povedal: Дайте мне стул. Ktosi mu podal zelenú plechovú rozkladaciu vojenskú stoličku, takú tú bez operadla. Vzápätí ma zobral a posadil si ma na koleno. Blaženku na druhé, objal nás a obidvoch nás pobozkal a poprosil nás: Начинайте петь.
Ako by ste boli moje
A keďže sme už vtedy vedeli po rusky a poznali sme aj ukrajinské piesne, tak sme mu spievali také i také a, samozrejme, aj naše, slovenské. Gagarin bol celý uveličený, priam nadšený a za odmenu nás vyzval: Давайте ваше вопросы. Nuž, na čo by sme pýtali, ak nie na jeho slávny let do vesmíru? Detailne nám ho opisoval, presne si napríklad spomínal, že keď letel cez atmosféru, nevidel nič iné, iba samé plamene, akoby bola raketa v ohni. Ako chlapca ma najviac zaujal jeho opis návratu, ako musel zatiahnuť za páčku, ktorá rozprestrela obrovský padák, na ktorom kapsula pomaly klesla až na zem.
Bol to pre nás úžasný zážitok. A keď sme sa porozprávali, opäť sme mu čosi zaspievali. Najviac nás dojal, keď o nás povedal, že „tieto deti vníma, akoby boli jeho vlastné.“ Celé stretnutie bolo veľmi srdečné. Veľmi milá a srdečná bol aj jeho manželka, ktorá sa úprimne čudovala, že sa s jej manželom vieme, hoci cudzinci, bez problémov a bezprostredne rozprávať. Ale tak dobre sa s nami obaja zabávali, že úplne zabudli na čas.
Najsrdečnejší úsmev
Takže preňho museli prísť z delegácie: Юрий, надо вам идти к второй групе. Ale on sa ohradil: Я непойду потому што они пейот мойи песни. A tak pri nás zostal ešte dlhý čas, zabával sa s nami a my sme mu spievali. Takto s nami strávil vyše hodinu a pol, hoci mal na každú vyhradených len 5 minút! Dodnes mám pocit, že si to s manželkou užívali viac ako my.
Tento silný zážitok mi zostal v pamäti nadosmrti. Dozaista i preto, lebo naše slovanské srdcia sa spojili, ale najdôležitejšie bolo, že my, deti z dediny, ktoré sme sa bežne museli starať o statok, pásť kravy, sme zrazu dostali možnosť osobne sa stretnúť s takou svetovou osobnosťou. Zanechalo to v nás silný dojem, napríklad Blaženka si dodnes pamätá, že nad okom mal Gagarin jazvu. Úprimnosť, ktorú nám prejavil bol taká veľká, že som dodnes presvedčený, že krajší a srdečnejší úsmev človeka som v živote nezažil.
Byť prví pre druhých
A keď som sa ho spýtal, či nás náhodou z vesmíru nevidel, ako pasieme na úbočí kravky, tak mi úprimne povedal, že toto nevidel, ale videl Zem, na ktorej by sa malo krásne žiť, na ktorej by mal vládnuť mier, aby všetci ľudia vedeli, že žijú jeden pre druhého, pre lásku, ktorá na našej Zemi existuje.
Preto je v našich mysliach spomienka naňho stále taká živá a keď sme sa o dva roky dozvedeli, že zomrel, boli sme veľmi, preveľmi nešťastní. Ale dodnes nám zostala spomienka na človeka, ktorý bol prvým vo vesmíre, čo nás poháňalo, aby sme sa v niečom usilovali byť prvými aj my. Nezáleží na tom v čom, len nech je to niečo, čo pomôže aj iným ľuďom.
