Bombardovanie Prešova v decembri 1944.
Foto: Martin Krno, Múzeum SNP, archív Františka Daniela a Klub priateľov starej Nitry
Martin Krno
Ako to bolo s bombardovaním iných miest počas druhej svetovej vojny? Spýtal sa náš čitateľ Peter Vrba z Ružomberka po tom, ako si so záujmom prečítal v Bojovníku č. 5/2021 článok „Slovenské Drážďany bez pamätníka. Zatiaľ.“
Najničivejšie bombardovanie zažili Nové Zámky, osobitne pri poslednom z troch náletov uskutočnenom kobercovým spôsobom 14. marca 1945. Celkovo pri leteckých náletoch prišlo na území terajšieho Slovenska o život 7- až 8-tisíc civilistov, z toho polovica práve v Nových Zámkoch. Podľa zistení historika Petra Kaššáka bombardéry s podporou stíhačiek z 15. leteckej armády USA dislokovanej v talianskom meste Bari zaútočili u nás od júna 1944 do konca marca nasledujúceho roka 21-krát a zhodili dokopy 2 557 ton bômb.
Spišská nebola prvá v Európe
Smutný prím z časového hľadiska zohralo okolie letiska v Spišskej Novej Vsi 24. marca 1939. Výsledkom agresie Maďarského kráľovského letectva v rámci tzv. malej vojny bolo 13 mŕtvych. Útok bol o to prekvapivejší, keď si uvedomíme, že Budapešť ako prvá uznala už 15. marca vznik Slovenského štátu. V tom čase už mala Tisova vláda s treťou ríšou podpísanú tzv. ochrannú zmluvu. Spojenec sem, spojenec tam, Slovensko stratilo na východe ďalších 74 obcí s vyše 40-tisícmi obyvateľmi, takmer výlučne slovenskej a rusínskej národnosti.
Niekedy sa chybne uvádza, že Spišská Nová Ves bola prvým mestom v Európe bombardované cudzím štátom pred najkrvavejším konfliktom vo svetových dejinách. Jeho predohrou bola občianska vojna v Španielsku. Na bombardovaní Guerniky, v ktorej sa v tom čase nevyskytovali príslušníci republikánskej armády, sa 26. apríla 1937 zúčastnili intervenčné jednotky nemeckej Luftwaffe a Mussoliniho letectva.
Vzdušný útok zlikvidoval z povrchu zemského celé baskické mesto a vyžiadal si 1 650 až 1 950 obetí. Počty však nezahŕňajú tých, čo dodatočne zomreli v nemocniciach na následky zranení alebo ich bezvládne telá objavili v sutinách. Toto barbarstvo označované za prvú vojenskú akciu v moderných dejinách namierenú proti bezbranným civilistom vystihol Pablo Picasso na slávnom obraze varujúcom pred brutalitou a zúfalstvom akejkoľvek vojny.
Bombardovanie sa začalo v júni 1944
Hoci ľudácka Slovenská republika vyhlásila vojnu Veľkej Británii a Spojeným štátom v septembri 1939 a koncom júna 1941 Sovietskemu zväzu, „do pozornosti“ protihitlerovskej koalície sa dostala až v súvislosti s blížiacim sa frontom na začiatku leta 1944.
Američania sa zameriavali na strategické priemyselné objekty. Z ich hľadiska bol vari najefektívnejší hneď prvý útok na hlavné mesto 16. júna 1944, kam v priebehu desiatich minút zosypali 370 ton trieštivých i fosforových bômb. Terčom sa stali Apollo, ktoré patrilo medzi desať najväčších stredoeurópskych rafinérií, a Zimný prístav. Dunajplavba prišla z 21 lodí o 18, ďalšie dve boli ťažko poškodené.
Hrozivý hríbový mrak bolo vidieť až z Viedne. Zápalné bomby zasiahli aj strechu sídelnej budovy Slovenského múzea na dunajskom nábreží. Viaceré cenné zbierky ľahli popolom. Celkové škody v meste vtedy vyčísli na 805 miliónov korún, 181 ľudí zahynulo, 115 bolo zranených ťažko a 580 ľahko. Bratislava sa prvýkrát ocitla bez plynu a elektriny.
Keď 15. USA AF bombardovala 7. júla 1944 horné Sliezsko, časť smrtonosného nákladu (asi 200 ton bômb) jej zostala a tak sa na spiatočne ceste „zdržala“ pri Dubnici nad Váhom. Najväčší zbrojársky podnik na Slovensku mal výrobné haly pod zemou, preto lietadlá poškodili iba objekty na povrchu. Zahynulo pritom 18 ľudí, vážne zranených napočítali 36.
Dubová bola nešťastná voľba
Spojenci si za svoj cieľ vybrali i druhú, menšiu rafinériu na Slovensku v Dubovej pri Brezne. Osem desiatok bombardérov USA tu 20. augusta v priebehu troch minút poslalo k zemi 180 bômb, ktoré zanechali 8 mŕtvych a 32 ranených. Bolo to veľmi nešťastné rozhodnutie, lebo organizátori Povstania rátali s Dubovou ako s dôležitým zdrojom pohonných hmôt, ktorý bol potom počas SNP dosť limitovaný.
Niečo iné znamenal útok 20. septembra na letisko Kuchyňa – Nový dvor, odkiaľ Nemci nasadzovali proti povstalcom vojenské lietadlá. Po spŕške 25 tisíc kusov ľahkých trieštivých bômb od 111 amerických bombardérov tu zostalo ležať úplne zničených 12 nacistických strojov a 29 poškodených. V okrese Malacky bolo zabitých 25 civilistov a 30 ranených.
V ten deň sa stala terčom útokov 15. USAAF opäť Apolka, ktorej uštedrilo definitívnu ranu 56 bombardérov s 544 ťažkými bombami. Americké vzdušné sily sa vrátili do hlavného mesta ešte štyrikrát: 14. októbra a 6. decembra 1944, v nasledujúcom roku 7. februára. Posledný raz „navštívili“ Bratislavu a súčasne i Slovensko 26. marca 1945, keď sa zacielili aj na zoraďovaciu stanicu pri Rači. V zničených železničných vagónoch zomrelo 13 nemeckých vojakov, ale aj 10 väzňov a v priľahlej obytnej časti Rendez desať miestnych obyvateľov.
Samozrejme, Američanom to nemôžeme vyčítať. Tisova vláda bola v hlbokom predklone voči hitlerovským nacistom až do skončenia druhej svetovej vojny v Európe oddanou súčasťou osi Berlín-Rím-Tokio, a tak spojenci oprávnene považovali Slovensko za nepriateľské územie.
Obete z Nitry sa slobody nedočkali
To isté platilo aj pre aktivity sovietskeho letectva. Pri kobercovom nálete na Prešov 20. decembra 1944 prišli o život tri stovky ľudí. Dôvod bombardovania bol jasný: nachádzali sa tam vojenské sklady, sídlo spravodajskej služby SS a NSDAP Sicherheitsdienst, oddiely Hlinkovej gardy a nemecké poľné komando. Úplne bola zničená budova gestapa na Konštantínovej ulici, ktorá sa stala hrobkou pre asi 120 väzňov dovtedy vypočúvaných a mučených nacistami.
Sovietske a rumunské bomby dopadli i na Brezno, Zvolen, Nemecké Pravno, Prievidzu, Handlovú, Topoľčany, Zlaté Moravce… Najviac sa spochybňuje účelnosť leteckého útoku na Nitru. Ráno 26. marca 1945, tam prichádzali z okolitých dedín cezpoľní na predveľkonočný trh, ktorý vojenské velenie nezrušilo napriek tomu, že už bolo počuť dunenie frontu. Cieľom bombardovania mali byť mestské kasárne a časť Pároviec, no odniesli si ho i viaceré ulice v centre a na Podhradí, priestor pred hlavnou poštou, divadlo či prepoštstvo.
Po útoku stíhačiek na protilietadlové batérie štyri desiatky bombardérov 5. leteckej armády Druhého ukrajinského frontu, ktoré v troch vlnách prileteli z letiska Tri duby, zhodili na Nitru 166 bômb. Celkovo bolo zničených 48 budov, 289 silne a 430 čiastočne poškodených, usmrtených 332 civilistov, 8 slovenských a 5 nemeckých vojakov, uvádza Štefan Košovan, autor knihy Nitra, druhé Coventry.
Informačné zdroje Sovietov, žiaľ, nedostali načas správu, že nemecká okupačná armáda sústredená pôvodne v meste pod Zoborom, dva dni pred tým odišla. Už 30. marca v rámci masívnej ofenzívy Červenej a rumunskej armády v smere na Bratislavu a Brno sa Nitrania konečne dočkali slobody.
Dym zo zasiahnutej Apolky, pohľad z dnešného Námestia SNP v Bratislave. 
Budova národného múzea zničená po americkom bombardovaní v júni 1944. 
Zbombardovaná Hlavná, teraz Štúrova ulica v Nitre. 
Slávny obraz Guernica Pabla Picassa.
