Rumunskí vojaci počas oslobodzovania Banskej Bystrice.
Martin Krno
Foto – archív redakcie a archív Múzea SNP
Alexander Duleba vyťahuje údaje o obetiach vojny v niekdajšom ZSSR ako kúzelník bielych králikov z klobúka. A to platí aj o jeho ďalšom tvrdení: „Rumunská armáda bola absolútne rozhodujúca pri oslobodzovaní Slovenska. Toto všetko sme zabudli a berieme to tak, že nás oslobodilo Rusko a vnímame to tak, že Sovietsky zväz, čo bol úplne iný štát, si zamieňame s Ruskom.“
Po protinacistickom prevrate v Bukurešti vedenom 23. augusta 1944 kráľom Michalom III. rumunská kráľovská armáda prešla na stranu Spojencov. V rámci formácií 1. a 2. ukrajinského frontu oslobodzovala Sedmohradsko a severné Maďarsko. V druhej polovici decembra pri Ipli prekročila hranice ČSR a vynikala najmä v ozbrojených stretoch v horských oblastiach stredného Slovenska. Sovieti boli predsa skúsenejší v bojoch na rovinách.
Vysoké straty
Rumuni sa podieľali na oslobodení Brezna, Banskej Bystrice, Martina (s príslušníkmi 4. čs. samostatnej brigády) a ďalších miest a obcí. Pokračovali na stredné Považie a odtiaľ na Moravu až do južných Čiech, kde ich zastihol koniec 2. svetovej vojny v Európe.
Napriek tomu význam účasti Rumunov na oslobodzovaní Slovenska netreba ako Alexander Duleba preceňovať. V rámci 2. ukrajinského frontu tvorili dve armády z celkového počtu ôsmich. Na našom území bojovalo okolo 250-tisíc Rumunov. A chovali sa statočne.
Na Slovensku registrujeme 10 435 pochovaných rumunských vojakov, z toho 10 384 leží na Ústrednom vojenskom cintoríne Rumunskej kráľovskej armády vo Zvolene. Pre jej 36 príslušníkov našli miesto posledného odpočinku i v cintoríne Starej Turej a pre 15 v Trenčianskej Teplej. Samozrejme, môžu sa nájsť i ďalšie hroby, rumunská odborná literatúra píše o omnoho vyšších stratách.
Nový pomník
Keby sa Duleba sťažoval (čo v tomto prípade neurobil), že sa pred novembrom 1989 o účasti rumunských vojsk na oslobodení Československa veľa nepísalo, mal by pravdu. Podaktorí demagogickí ideológovia tvrdili, že sa treba zmieňovať iba o hrdinstvách sovietskej armády. Navyše, hoci sme boli s Rumunskom v RVHP a vo Varšavskej zmluve, vzájomné vzťahy neboli úplne ideálne. Veď Nicolae Ceaușescu odmietol účasť na tzv. internacionálnej pomoci v auguste 1968…
V mene SZPB, ale aj za rozumných predstaviteľov samosprávy môžeme zdôrazniť, že všade, kde sa rumunskí vojaci podieľali na oslobodení, si ich obete vysoko vážia. A to sa podčiarkuje pri príležitosti každého výročia.
V Banskej Bystrici, ale aj v iných mestách a obciach príslušníkom rumunskej armády v posledných rokoch inštalovali pamätné tabule. Nedávno nový pomník odhalili z iniciatívy nášho Zväzu v Španej Doline za účasti rumunskej veľvyslankyne. Škoda, že si na to nik z ústrednej štátnej správy nenašiel čas…
