Pavol Sečkár, predseda SZPB
Obdobie jarných mesiacov je príležitosťou na pripomenutie si veľmi dôležitých momentov pre náš štát, Európu a svetovú civilizáciu. My si budeme tieto dôležité udalosti pripomínať vždy ako oslobodenie. Napriek tomu, že odvtedy uplynulo už 76 rokov.
Druhá svetová vojna bola globálna, ničivá, vykynožovacia. Najväčšia tragédia dejín ľudstva nielen počtom 50 až 80 miliónov obetí (podľa rozličných štatistík), ale najmä svojím charakterom a krutosťou.
Hitler viedol túto vojnu ako rasovú. Miliónov obyvateľov Európy vystavil teroru, deportáciám do koncentračných alebo pracovných táborov. Vraždenie Židov a zotročenie Slovanov mali nacisti vo svojich plánoch, ktoré im našťastie plne nevyšli.
Generácia pamätníkov, čo prežili hrôzy vojny, vie veľmi dobre, čo spôsobila. Z posledných síl kráčali ťažkými cestami, videli okolo seba zomierať svojich druhov, zažili peklo nacistických táborov.
Vojnový oheň spálil životy miliónov ľudí, zapríčinil obrovské materiálne škody, navždy zničil mnohé pamiatky svetovej kultúry. Doteraz neutícha žiaľ v srdciach tých, čo stratili blízkych a príbuzných. Fašisti a najmä nemeckí nacisti využili a zneužili všetko na dosiahnutie svojich cieľov, ktoré smerovali k nastoleniu svetovlády „nadčloveka“.
Červená armáda zastavila nemecké vojská neďaleko Moskvy, následne v rozpätí troch rokov s pomocou spojencov, aj Slovákov a Čechov v 1. čs. armádnom zbore porazila agresora.
Teror a represálie nacistov a ich domácich prisluhovačov vyvrcholili na Slovensku po ústupe povstalcov do hôr. Okupanti, Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, žandárstva a ďalšie protipartizánske jednotky zanechali za sebou stovky hrobov, vypálené obydlia a celé dediny.
Samo o sebe však nestačí pripomínať si nebezpečenstvo a zločiny fašizmu. Musíme sa naučiť chápať, ako vzniká, ako sa dostane k moci a čo koná. Nájdu sa aj takí politici, ktorí v snahe získať čo najviac voličských hlasov, nezodpovedne absorbujú i časť radikálnej, populistickej či priamo extrémistickej agendy. Nejde však len o nich, mení sa tiež slovník bežných ľudí. Diskusia na sociálnych sieťach obsahuje čím ďalej tým viac nenávistných poznámok.
Pripomeňme si slová generála Ludvika Svobodu: „Nezabúdajme ako ľahko sme prišli o slobodu, koľko úsilia, ľudských životov bolo vynaložených za naše oslobodenie. Nech sú trvalým mementom pre nás, pre ďalšie generácie, ktoré prídu.“ Prešli desaťročia a ja si kladiem otázku: Stalo sa ľudstvo, vidiac pred sebou priepasť, múdrejším a zodpovednejším?
——————————————————–
Vyrástla tretia povojnová generácia. Zdalo by sa, že hrozba znovuzrodenia fašizmu a nacizmu prejde do roviny teórie a mravnej súčasti svetových dejín. Čo však vidíme naozaj? Snahy o rasovú, národnostnú, náboženskú a ktovie akú „nadvládu“ stále žijú a fungujú. Po celom svete sa rodia hnutia, dokonca politické strany, ktoré nielen ospravedlňujú, ale otvorene velebia zločiny nacistov a fašistov.
Poučenie z vojny
Nedostatky vo výchovno-vzdelávacom modeli, ktorými je presýtená spoločnosť a hlavne školstvo, sa najvýraznejšie prejavili na mladej generácii. Tá je vystavená množstvu dezinformácií. Úplne absentuje výchova k vlastenectvu, mladí ľudia nepoznajú novodobú históriu Slovenska a Európy. Preto sa mnohí vyjadrujú a konajú iracionálne.
História nás učí, že štáty a národy sú povinné vykonávať všetko, aby zabránili vzniku nových konfliktov, pri ktorých by zahynulo a trpelo množstvo nevinných ľudí. Poučenie z vojny varuje. Spoluvina v násilí, ľahostajnosť a nerozhodnosť nevyhnutne vedie k hroznej tragédii v globálnej miere.
Zvládnime budúcnosť
Neprekrúcajme dejiny. Inak nám hrozí návrat násilia, terorizmu, rasovej neznášanlivosti, ale aj fašizmu. Musíme zostať verní pamiatke našich predkov. Naši dedovia a otcovia neváhali položiť životy za slobodu svojej vlasti a ostatných slovanských národov, za trvalý návrat mieru a prosperity do celého sveta.
V Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov dokazujeme, že máme na to, aby sme pokračovali v práci, ktorú začali naši predkovia. Vážme si, že aj vďaka nim žijeme v mierových časoch. Oni obstáli v ťažkých bojových situáciách, my musíme ostatných presviedčať, že zvládame to, čo pred nás stavia súčasnosť a budúcnosť, aby sme mohli naďalej žiť v mieri.