Braňo Ondruš
Foto – archív J. Štepku
Dve minisérie krátkych hraných filmov Moje Povstanie predstavujú ojedinelý režisérsky počin. Na neveľkej ploche vyrozprávali veľké príbehy. Netradičné herecké obsadenie, dynamika deja a krátka metráž vynikajúco zapadla do poslania tohto televízneho projektu – osloviť (najmä) mladých divákov novým, moderným a zároveň efektívnym spôsobom s témou, ktorá mu prvoplánovo nie je blízka. Dosť dôvodov, aby sme vyspovedali autora, pôvodcu pútavého diela – známeho slovenského režiséra Juraja ŠTEPKU.
Ako vlastne vznikol nápad prerozprávať povstalecké príbehy v podobe krátkych hraných televíznych filmov?
S nápadom prišiel môj kamarát Martin Marko. Pochádza zo Zvolena a téma hrdinstva a Povstania bola čímsi, na čo nechcel, aby sa zabudlo. Martin prišiel s originálnym nápadom, ako zaujať mladého diváka a rozprávať mu príbehy o individuálnom hrdinstve cez postavy, ktoré by inak odišli do zabudnutia.
Čím Vás osobne táto tematika zaujala a čo bolo Vašou motiváciou pustiť sa do tejto práce?
Ja mám veľmi rád vojnové filmy. Sme generácia, ktorá vyrastala na veľkých filmových epopejách. Vlčie diery, Kapitán Dabač, Organ alebo Pieseň o sivom holubovi. Ako režisér mám rád dobovú štylizáciu, ktorá je pre mňa omnoho viac výtvarná, ako súčasnosť. Všetky tie rekvizity, kostýmy a hlavne vypráva sa stáva veľkou filmovou kulisou, do ktorej zasadzujem svojich hrdinov, ktorí potom vyrozprávajú svoj nezabudnuteľný príbeh.
Na základe čoho ste vyberali predstaviteľov hlavných postáv, keďže ste oslovili veľa nehercov?
Mali sme predstavu, že by to mali byť ľudia, ktorých dnešná mladá generácia svojim spôsobom uznáva, sleduje na sociálnych sieťach a načúva ich názorom. Niečo v tom svojom obore dokázali, ale zároveň sú aj prijateľní pre kameru a budú vedieť odohrať neľahký herecký part medzi veľkými hercami.
Aké boli reakcie týchto známych ľudí, keď ste oslovili s ponukou účinkovať v takomto projekte?
Mal som pocit, že pre každého to bola akási česť. Myslím si, že v tom videli to isté čo my, tvorcovia, že tento projekt ma túžbu trvácnosti a že prežije všetky módne trendy a stane sa možno súčasťou našej kinematografie, ktorá nadviaže práve na tie veľké filmy o povstaní.
Predsa len, išlo o známe osobnosti, zvyknuté za svoje vystúpenia inkasovať veľké honoráre. Nebolo ich účinkovanie nad vaše rozpočtové možnosti.
Ale veď vravím, že to brali ako česť. Všetci účinkovali vez nároku na honorár.
Všetci účinkovali v tých krátkych filmoch zadarmo?
Áno, a som rád, že sa na to pýtate priamo a že to takto môžem povedať. Verím, že o to viac je výpoveď, ktorú svojimi hereckými výkonmi podali dôveryhodnejšia a pre divákov pútavejšia.
Postupne ste pripravili dve série – bola druhá reakciou na úspech prvej?
Určite. Myslím, že to kreatívne nastavenie prvej série ukázalo, ako sa da atraktívne rozprávať téma, ktorá pre veľa mladých ľudí už nemusela byť zaujímavá. Ale ukázalo sa že spojenie športovcov, influencerov, spevákov a hercov s hrdinami Povstania funguje. Tá rôznorodosť osobností dala projektu širší význam, ktorý sa dá ďalej rozvíjať a pokračovať v ňom. Príbehov zo Slovenského národného povstania je veľmi veľa a mali by byť sfilmované aj ďalej. Pevne verím, že projekt Moje Povstanie bude pokračovať a zhostí sa ho ešte veľa mladých režisérov, ktorý budú vedieť oslovovať ďalšie generácie študentov, ale aj pamätníkov.
Aké problémy ste museli prekonávať pri tvorbe týchto jedinečných TV sérií? Nebol problém na ne získať napr. peniaze a podporu RTVS?
Na Slovensku je film vášeň. Musíte to robiť úplne na plno a dať do toho všetko. Producent to mal veľmi ťažké, lebo chcel natočiť film, ktorý bude mať nie len literárnu, ale aj obrazovú kvalitu. RTVS bola od začiatku jasná voľba a vďaka Marekovi Ťapákovi a dramaturgovi Romanovi Bratovi sa nám spoločne podaril film, ktorý hádam divákov zaujal a má stále čo povedať.
Keďže filmy vychádzali z reálnych, dostali ste nejakú spätnú väzbu aj od ľudí, ktorých príbehy boli takto sfilmované, alebo od ich blízkych, či povstaleckých spolubojovníkov?
Vyberali sme príbehy, ktoré ešte neboli sfilmované. So scenáristom Petrom Rajčákom sme si povedali, že chceme vzdať poctu ľudom, ktorí by to nikdy nečakali. Ľudom, ktorí nekalkulovali so svojimi činmi. Ľudom, pre ktorých ľudskosť bola prirodzená vlastnosť. Každý príbeh je pre mňa silná výpoveď o dobe, ktorú sme tu žili a hlavne museli prežiť.
Vlani ste predstavili ďalší film, inšpirovaný príbehom žijúceho Vlada Strmeňa. Ako ste naň prišli a ako sa Vám spolupracovali pri príprave a prípadne samotnom nakrúcaní so samotným Vladom?
Príbeh Vlada Strmeňa bol najprv súčasťou projektu Moje Povstanie, ale potom sme si povedali, že to je jediný príbeh, ktorý chceme sfilmovať a jeho hrdina stále žije. A hlavne sme zistili, že ten jeho príbeh sa nedá vyrozprávať za desať minút a tak sme si ho odložili a povedali, že sa k nemu vrátime. Keď sme písali scenár, tak sme vedeli, že v tom filme si musí zahrať aj Vlado. Že celý ten jeho príbeh je tak smutno skutočný, že to nemôže byť až pravda. A tak sme na konci filmu, keď to nikto nečaká nechali Vlada dorozprávať svoj vlastný príbeh, kedy divák už nemôže pochybovať, že všetko, čo sme videli sa naozaj stalo.
A inak s Vladom sa spolupracuje výborne. Má energiu 17 ročného partizána a ani na chvíľu sa na nič nesťažuje. Je vo svojom prejave veľmi autentický, tak ako vo všetkom čo v živote robí.
Vlado Strmeň je veľmi skromný človek. Ako prijal Váš nápad, nakrútiť polhodinový film doslova o ňom?
Jeho skromnosť nás všetkých prekvapila – v dobrom, samozrejme – a jeho ľudská otvorenosť veľmi potešila. Keďže mal byť jediným žijúcim hrdinom Povstania v našom projekte, chceli sme mu film najskôr predstaviť, takže sme mu poskytli scenár vopred. A zostali sme v šoku, keď nám oznámil, že síce sa mu spracovanie páči, ale z filmu nič nebude. Napriek tomu aspoň súhlasil so stretnutím a my sme za ním išli s cieľom, urobiť všetko pre to, aby sme ho presvedčili. A keď si nás vypočul a my sme s malou dušičkou čakali na jeho reakciu, on nás opäť pochválil, ale film opäť odmietol s odôvodnením, že už je starý a nevládny na to, aby liezol po horách, po kopcoch, predieral sa lesom. So smiechom nám padol kameň zo srdca – on si totiž myslel, že vo filme má hrať seba on sám. Takže, keď sme mu vysvetlili, že jeho povstalecký príbeh stvárni profesionálny herec, už nemal žiadne námietky.
Protifašistický odboj i samotné Povstanie sa síce stali základom našej modernej štátnosti, ale je medzi nami stále dosť ľudí s opačným spoločenským postojom. Máte skúsenosti s ich reakciami na Moje Povstanie, alebo najnovšie na Mlčanie?
Ľudia sa na históriu radi pozerajú rôznymi optikami. Veľa ľudí ju bagatelizuje a veľa idealizuje. V našej spoločnosti je téma SNP a Slovenského štátu pre mňa z nepochopiteľných príčin stále veľmi opatrne rozoberaná. To dedičstvo klérofašizmu stále pretrváva a to je na tom tak strašne nebezpečné. Pohrobkovia ideológie sú stále prítomní medzi nami. Sociálne siete im dali priestor, kde beztrestne, anonymne, ale o to viac vulgárne a agresívne stále útočia. Čakajú len na jedno. Že sa chytíte a rozprúdite s nimi debatu. A to by sme nemali robiť. Oni čakajú na to, že sa chytíte a začnete konfrontovať ich nezmyselné argumenty plné nenávisti. Jediná cesta je ich ignorovať a tým im zobrať možnosť prezentácie.
Napriek tomu, či možno dokonca práve preto si Mlčanie už zaknihovalo aj medzinárodné úspechy. Ktoré a ako ste sa vôbec dostali napr. do súťaže v USA?
Film sme dokončili koncom minulého roka a do televíznej premiéry sme mali osem mesiacov čas a tak sme ho poprihlasovali na filmové festivaly po svete. A to bolo pre nás najkrajšie ocenenie, že diváci aj vonku nám rozumejú, že ten príbeh má čo povedať aj inde vo svete. Že ten príbeh je vlastne univerzálny príbeh človeka, ktorý sa nikdy nechcel stať hrdinom.
V Mlčaní účinkujú mladí profesionálni herci, ale aj speváčka a televízna moderátorka, ktorých všetkých možno označiť za populárnych a uznávaných umelcov. Nebol problém ich získať pre tento projekt?
Nie. Dokonca náš kamarát a veľký fanúšik Matej Sajfa Cifra si chcel zahrať aj vo filme Mlčanie. Tak tam dostal malú úlohu kňaza, ktorý sa objaví v sanatóriu. Pre niekoho malá úlohu, ale pre nás veľká česť, že Sajfa okolo filmu urobil užasnú osvetu cez svoje sociálne siete. A v malej roli vo filme účinkuje aj jeho manželka, známa moderátorka Veronika. Napokon aj vďaka Sajfovi a jeho manželke sa o projekte veľa rozprávalo a písalo.
A čo na svoju účasť hovorili po nakrúcaní, prípadne, keď hotové dielo videli?
Myslím si, že všetci boli príjemne prekvapení a vložili do toho naozaj všetko. Filmovačka, to je taký zvláštny druh vzťahu. Žijete s tými ľuďmi niekoľko mesiacov. Najprv na skúškach, potom na pľaci a nakoniec v strižni. A jedného dňa je premiéra a celé sa to skončí. Je tomu koniec a vy musíte ísť ďalej a začať pracovať na inom projekte a inej téme, ktorá bude mať opäť zmysel.
Zvýši, podľa Vás, herecké obsadenie, ktoré ste zvolili pre Moje Povstanie i Mlčanie atraktivitu filmov i témy v očiach verejnosti, prípadne osobitne mladých?
Obsadenie je dôležité, ale nerobí z neho hneď kvalitný film. Poznám kopu filmov, ktoré mali hviezdne obsadenie, ale chýbal im príbeh. Filmy dokážu veľmi rýchlo starnúť. A to mňa napríklad desí, aby niekto o dvadsať rokov nepovedal, že už sa na to nedá pozerať, alebo že to je zastarané a nemoderné. Rád preto neexperimentujem a pri tvorbe filmov používam osvedčenú filmovú reč, ktorá sa rokmi osvedčila a stále diváka nenudí. V mojich filmoch sa vyhýbam atraktívnym a novátorským technológiám a „záberovaniu“. Je to o poctivej „filmárčine“ a postupoch.
Lenže v tomto prípade ste naozaj robili projekt s poslaním dostať konkrétnu myšlienku, konkrétne posolstvo konkrétnemu divákovi, teda mladým ľuďom, nie?
Áno, ako som už povedal, do hlavných úloh sme vyberali takých ľudí, ktorí mali potenciál zaujať a teda osloviť práve najmladšiu generáciu. Teda tých, ktorí ešte chodia do škôl, staršie ročníky na základných a najmä študentov na stredných školách. A podľa reakcií som presvedčený, že náš zámer sa nám naplniť podarilo.
Máte pozitíve reakcie od samotných študentov?
V prvom rade máme pozitívne reakcie od učiteľov. Oslovili nás viacerí, lebo chcú krátke filmy zo série Moje Povstanie používať ako výchovno-didaktickú pomôcku. Nepochybne svojich žiakov a študentov poznajú, takže dobre vedia, ako ich účinne osloviť, ako s nimi komunikovať, aby to malo význam a efekt. A už som spomenul úžasnú Sajfovu aktivitu na sociálnych sieťach. Keď nakrúcal Moje Povstanie celý čas zverejňoval fotky s odkazmi nie ako Sajfa, ale ako hlásateľ Slobodného vysielača Ivan (podľa reálneho príbehu Ivana Terena, 22-ročného hlásateľa, redaktora a režisér povstaleckého vysielania, ktorý zároveň redigoval partizánske noviny Mor ho!, pozn. red.), ktorého stvárnil. Použil čiernobiele fotografie, jednoducho robil to tak, ako by to vyzeralo, keby v roku 1944 existoval Instagram či Facebook. Malo to okamžite obrovský ohlas, samozrejme, najmä zo strany mladých ľudí.
My sme aj v redakcii zaznamenali veľa pozitívnych reakcií, som presvedčený, že prevažujú nad negatívnymi. Už na slávnostnej premiére Mlčania hovoril generálny riaditeľ Múzea SNP Stano Mičev o novom projekte, venovanom generálovi Golianovi. Pracujete už na ňom? Čo všetko musíte prekonávať?
V zime počas toho pandemického obdobia sme sa potrebovali rozptýliť a tak sme sa ponorili do vývoja filmu o generálovi Golianovi. Stano Mičev prišiel s návrhom nakrútiť film o udalostiach po vyhlásení Povstania a pozrieť sa na ne práve cez postavu Goliana. Priznám sa, že je to pre mňa také režisérske zavŕšenie trilógie k téme SNP. V týchto dňoch teda píšeme scenár. Hrabeme sa v archívoch a hľadáme fakty a príbehy, ktoré budú pre divákov, ale aj historikov prekvapením. Producenti sa začínajú zaoberať otázkou financovania a hľadania koproducentov, ktorí by sa s nami vydali na toto filmové dobrodružstvo na konci ktorého bude, ako všetci dúfame strhujúci príbeh o Golianovi. Určite to nebude jednoduché a financie bude treba zohnať z viacerých zdrojov, ale všetci veríme, že napokon predstavíme ďalšiu hodnotnú a pútavú trvalú výpoveď o Slovenskom národnom povstaní.
Ale skôr, než uzrie svetlo sveta film o generálovi Golianovi, , kedy uvidíme Mlčanie aj vo vysielaní RTVS, ktorá film koprodukovala?
RTVS by mala film odvysielať 29. augusta tohto roka, čiže v deň 77. výročia Slovenského národného povstania v hlavnom vysielacom čase na Jednotke. Dúfam, že divákov nesklame.
