Pamätná tabuľa A. Bagara, Trenčianske Teplice, Venkov 1980.
Ladislav Skrak
Bol to Lajoš Kossúth, ktorý podpisoval sprievodný list k zatykaču na Štúra, Hurbana a Hodžu. V spojitosti so slovenskými Košútmi a tragédiou poznáme aj novšie vrstvy. Narodil sa tam 10. novembra 1926 nie bezvýznamný slovenský sochár Vojtech Baďura.
Po absolvovaní štúdií u profesora Jozefa Kostku na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT, neskôr na Vysokej škole výtvarných umení, sa intenzívne venoval podnetom Košútskej tragédie. Už koncom 50. rokov vytvoril niekoľko štúdií na Pamätník štrajku poľnohospodárskych robotníkov a v roku 1964 portrét pre pamätnú tabuľu Štefana Majora v Bratislave. O dva roky na to odhalili v Košútoch jeho pomník venovaný tomuto ľavicovému poslancovi, ktorý obhajoval najmä práva poľnohospodárskych robotníkov.
V umení je to etuda, resp. gag, v živote konfliktná situácia. V Košútoch sa streľba do pokojne manifestujúcich „inaktivovala“, keď četnícky nadporučík Jánošík zastavil okolo 40 osôb, ktoré sa chceli zúčastniť na oslave víťazstva v štrajku spred dvoch dní. Rokovať s Jánošíkom šiel člen masarykovského parlamentu. Policajti však vytiahli na neho šabľu a zvalili ho na zem. Keď mu miestni prichádzali na pomoc, do štrajkujúcich spustili streľbu. Ako vinníka odsúdili Štefana Majora.
Akademický sochár Vojtech Baďura bol naozaj vynikajúci portrétista. V Bratislave je exponovaný jeho sochársky pomník Jána Levoslava Bellu na Šulekovej ulici z roku 1966, a dobre poznáme aj náhrobok maliara a spisovateľa Ema Bohúňa na cintoríne v Slávičom údolí. Baďura sa zúčastnil na viacerých výtvarných súťažiach: na pomníky Ľudovíta Štúra, výtvarné dotvorenie Slavína, portrét Jána Nálepku, na monument v Ostrom Grúni.
V roku 1963 realizoval vynikajúci pamätník SNP v Dolných Vesteniciach. V tomto diele je však aj doslova kameň úrazu. Zobrazený partizán má atribúty – automat a na hlave partizánsku robotnícku čiapku. V rámci dobových tradícií „továriščská“. Nemá teda vojenskú helmu!
Vojtech Baďura tragicky zahynul. Napadli ho neznámi útočníci či útočník akoby symbolicky na Ulici 29. augusta v Bratislave. Zomrel na následky úderu do hlavy 3. augusta 1975 v nemocnici. Vyšetrovanie sa nikdy nedotiahlo do konca. Žeby to už vtedy pravicový extrémista alebo diverzant vydával rozkazy, koho treba zabiť?
Po Júliusovi Lörinczovi a Vojtechovi Baďurovi je tretím rovnako známym umelcom, ktorý sa zaoberal tematikou Košút, sochár Emil Venkov. Ako Bulhar narodený 22. augusta 1937 v Sofii, študoval v rokoch 1960 až 1966 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Rudolfa Pribiša.
Venkov plne splynul s výtvarných dianím na Slovensku a vytvoril mnoho vynikajúcich komorných, portrétnych, ale najmä monumentálnych sochárskych diel. Medzi ne patrí Pamätník Košútskej tragédie a ústredná sochárska časť cintorína vojakov Červenej armády v Štúrove v roku 1987 – Pieta.
Povedľa takých diel je známa plaketa divadelníka Andreja Bagara v jeho rodných Trenčianskych Tepliciach a zo začiatku 80. rokov socha V. I. Lenina v Poprade, ktorý bol po novembri 1989 exponovaný v americkom meste Seattle.
Majster Emil Venkov zomrel 9. júna 2017 v Pezinku, kde žil od roku 1988.
