Ľudovít Fulla (1902 – 1980): pohľadnica k 2. výročiu SNP, dosiaľ považovaná za plagát, 1946.

Ladislav Skrak

Nemožno tvrdiť, že niekto zakázal skúmať mimoriadne hodnoty, ktoré predstavujú vojnové a prvé povojnové plagáty, vrátane tých, čo úzko súvisia s hrdinským bojom Červenoarmejcov v strednej Európy. Skôr problém súvisí s tým, že „oslobodzovanie Slovenska Armádou USA“ má svoje neblahé intelektuálne neznalosti o veciach, ktoré majú vážne historické významy.

Na priečelí niekdajšieho Zemedelského múzea, dnes Slovenského národného múzea, stojí statua moravského sochára Frantu Úprku, ktorá si zakrýva tvár. Je totiž jasné, že americké letectvo 16. júna 1944 práve nad ňou pri zameriavaní presne trafilo tympanón tejto Harmincovej budovy, najmä reštaurátorské dielne, kde sa „vyrábali falzá“.

Riešme však neznalosti, ktoré sa týkajú vojnového plagátu. Naša stála expozícia SZPB Za slobodu! obsahuje mnohé dôležité artefakty. Napríklad prvé „prorocké dielo“ k oslobodeniu (hoci ruský a sovietsky plagát obsahoval aj mená osobností ako Strachov a Prorokov).

V roku 1942 vytvoril ukrajinský výtvarník Vasyľ Iljič Kasijan (1909 – 1998) dielo Do boja, Slovania! Nápis bol v ruštine a bojovník partizán hucul, aspoň podľa krojového šatu. Plagát sa zrodil v Samarkande. Autor zaň získal ocenenie v Uzbekistane a Moskve, dielo vyhlásili za najvýznamnejší sovietsky plagát roka.

Tvoril súčasť všeslovanskej protifašistickej konferencie v Moskve, resp. vznikol pri tejto príležitosti. Hodnotnú kópiu tohto diela nám venovali pracovníci Múzea Veľkej vlasteneckej vojny v Kyjeve. Vzniklo po tom, čo Sovieti odtlačili agresora od svojho hlavného mesta. Konferencia nepožadovala, aby si to nový Napoleon odskákal, ale dávala jasne najavo…

Ďalšie ruské a sovietske vojnové plagáty úzko súvisia s SNP a oslobodzovaním Slovenska. Na povstalecké územie doviezli Sovieti štyri hrané a dokumentárne filmy, ale aj plagáty už so slovenskými heslami. V tejto súvislosti zaráža, že „geniálna“ výstava Slovenskej národnej galérie Sen҂skutočnosť pri všetkých plagátoch uvádzala, že autor je neznámy.

Tak teda prinášame ich mená: Viktor Borisovič Koreckij (1909 – 1981), Aleksej Aleksejevič Kokorekin (1906 – 1959), Alex Ivanovič Keil (1902 – 1975, tak sa rodák z Michala na Ostrove pri Dunajskej Strede s občianskym menom Lajos Luzsicza predstavoval počas vojny v Moskve, potom pri pôsobení v Maďarsku ako Sándor Ék), český národný umelec Adolf Zábranský (1909 – 1981) či František Reichentál (1895 – 1971). Tento slovenský maliar židovského pôvodu sa narodil v Lehniciach, cez vojnu používal pseudonym Čechov. V roku 1946 mu Židovská náboženská obec v Bratislave vydala publikáciu so 16 kresbami o hrôzach holokaustu Arbeit Macht Frei. Neskôr sa presťahoval do New Yorku.

Konkrétne diela z našej zbierky, ale aj niekoľko ďalších od týchto autorov, obsahuje webová stránka www.bojovnik.eu. Nie sú to všetky relevantné plagáty, žiada si to špecializované sympózium. Aj na pôde v SNG a Múzeu SNP. To hádam  nie je zakázané.

Obrazová časť je zároveň spracovaná interaktívne.