Branislav Balogh
V prvý novembrový deň o 12,40 hodine nám navždy odišiel Rudko Václavík, vojnová sirota, dlhoročný člen SZPB a tajomník OblV SZPB v Lučenci, člen Ústrednej rady SZPB, harmonikár, spevák, ktorý 27.augusta 2021 oslávil svoje 79 narodeniny. Tešil sa na osemdesiatku.
Rudko, ktorého poznalo veľmi veľa ľudí, členov SZPB, hudobníkov, ľudí ktorí milovali spev a hudbu. V okresoch Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš ho poznal každý člen SZPB. Ľudí si získal svojou veselou povahou. Prístupom k ľuďom, pekným hlasom a hrou nie len na heligónke , akordeóne, ale aj na gitare a mandolíne. Naše členské schôdze, rôzne oslavy nie len v Lučenci boli spestrené jeho hrou, či už sprevádzal spevokol SENIOR t.č. REZEDA, na zájazdoch v autobuse, v kúpeľoch ako disjokej na stužkových, svadbách, oslavách narodenín a rôznych stretnutiach. Poznali ho funkcionári SZPB od Bratislavy až po Duklu.
So svojou harmonikou sa aktívne zúčastňoval centrálnych tak aj regionálnych osláv SNP, na fotke z roku 2012 z Centrálnych osláv SNP v Banskej BYstrici spolu zo súborom z Ruskej federácie.
„V sychravý tretí novembrový deň sa s Rudkom Václavíkom prišlo rozlúčiť aj napriek obmedzeniam niekoľko desiatok ľudí, verím, že v tú chvíľu na neho myslelo veľa, veľa ľudí, ktorí sa poslednej rozlúčky nemohli zúčastniť. Kto ste ho poznali venujte mu tichú spomienku.“ odkázala Bojovníku tajomníčka OblV SZPB Lučenec Helena Kumštárová Osobu Rudolfa Václavíka si minútou ticha uctili aj členovia predsedníctva ÚR SZPB na pravidelnom zasadnutí deviateho novembra.
Od vojnovej siroty, cez zástupcu riaditeľa domovu mládeže, až po člena ÚR SZPB.
Dojčenský vek prežil v Dolnom Tisovníku kde žilo osem detí spolu s rodičmi. Otec Emil pôsobil ako delostrelec v Hronskej Dúbrave, bojoval v SNP a z Poľany sa vrátil po vytlačení povstalcov do hôr domov. Po návrate neváhal a ukryl štyroch Židov, ktorým hrozila smrť. Závisť a túžba po majetku bývalého majiteľa domu bola podľa syna príčinou udania HG. Dom Nemci a príslušníci Hlinkovej gardy obkľúčili, vidlami nemilosrdne bodali do snopov sena až kým otca, jeho zbrane z Povstania a Židov neobjavili. V ten deň roku 1945 sa z Rudolfa stala sirota. Spomínal na Rumunov, ktorí deťom po oslobodení dávali makaróny, aj na Jána Ivaniča, ktorý ho vzal do Radvane do sirotinca.
Matku síce našli po roku nažive, no v sirotinci už ostal. V ňom vládla prísna disciplínu, na ktorú dohliadali najprv mníšky so širokými čepcami, neskôr súdružky zdravotné sestry. Z Radvane šiel do krajského detského domova v Kremnici. Neskôr sa stal organizátorom pionierskych táborov, telocvikárom a zástupcom riaditeľa domova mládeže.
Fotka z časov keď bol chovancom Krajského detského domova v Kremnici. 
V pozícii vychovávateľa mládeže. 
Lietanie bolo jedným z jeho koníčkov.
Služobne najstarší člen OblV Lučenec
R. Václavík bol v rámci obl. org. SZPB Lučenec zväzovo najstarším členom, ako syn hrdinu SNP doň vstúpil už v roku 1965. Vrcholom jeho činnosti bola dlhoročná práca tajomníka OblV SZPB Lučenec a členstvo v ÚR SZPB. Sirota nemala ľahký život: „Tento biľag som cítil nie len počas dospievania bez lásky rodičov, ale aj v dospelosti, keď mi to vrstovníci a kolegovia dávali najavo.“ Aký mal vzťah k Nemcom? „Nemeckému národu som odpustil, no pamätám na zverské výčiny nacistov a ľudákov.“ Jeho odkaz čitateľom: „Zväz sa musí zamerať na mladých, ktorí ponesú jeho odkaz a zároveň ich vzdelá v histórii. Vedomosti mnohých sú chabé, navyše poznačené tým, že im chýbajú súvislosti pri uvažovaní o minulosti.“
Rudko odpočívaj v pokoji ! Česť Tvojej pamiatke !!!
Rudolf Václavík v kancelárii OblV SZPB Lučenec, leto 2021 
