Prinášame krátke spomienky činovníkov SZPB na bývalého predsedu a predtým tajomníka ÚR SZPB, dlhoročného prezidenta Zväzu vojakov SR plukovníka Tomáša Šveca. Redakcia dvojtýždenníka Bojovník vyjadruje hlbokú sústrasť pozostalým.
Predseda SZPB Pavol Sečkár: „So smútkom sa lúčim s človekom, ktorý v našom zväze zanechal hlbokú stopu. Svojim osobným prístupom, obetavou prácou a úprimným úsilím o zachovanie tradície, ktorú vďaka účasti otca v Povstaní považoval aj za rodinnú. Jeho profesionálny a ľudský prístup ostane v pamäti každého, kto s ním čo i len nakrátko spolupracoval. Jeho pamiatka nezostane v SZPB zabudnutá.“
Tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer: „Tomáša Šveca som považoval za človeka s láskavým srdcom, ktorý sa prejavoval čestnosťou a pracovitosťou. Obzvlášť vynikal jeho cit pre ľudí! K svojim spolupracovníkom, od kancelárie ústredia cez oblastné výbory až po členov SZPB pristupoval s postojom založeným na láske a úcte k človeku.“
Podpredseda ÚR SZPB Juraj Drotár: „S plukovníkom Švecom som mal blízky vzťah, jeho odchod sa ma výrazne dotkol. Bol činorodým človekom, ktorý kládol dôraz na čestnosť a zodpovednosť. Tieto vlastnosti naplno uplatnil pri práci v SZPB a vo Zväze vojakov. Počas jeho pôsobenia došlo k upevneniu spolupráce medzi obidvoma združeniami.“
Anton Fillo, bývalý vojenský novinár, 1. hovorca MO SR: „Neraz sa k ľuďom v mestách i dedinách prihováral z televíznej obrazovky a z iných médií, ale i na rôznych verejných zhromaždeniach. Svojim
hlasom a vystupovaním dokázal presvedčiť, že je tu nová armáda, ktorá je nasmerovaná na pomoc ľuďom v ťažkých chvíľach. Ako funkcionár SZPB činmi nadväzoval na odkaz protifašistického odboja pre mladú generáciu.“
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany: „Tomáša som často prosil o radu, pretože ako jeden z nie veľa ľudí mal vynikajúci prehľad takmer o všetkom, čo súviselo s budovaním samostatnej Armády Slovenskej republiky v prvom desaťročí od jej vzniku v roku 1993. V tom čase osobne veľkou mierou prispel k jej renomé a postaveniu v očiach verejnosti v pozícii hovorcu veliteľa armády. Zatiaľ čo sa na ministerstve obrany ruvali o moc, vplyv a kšefty Slotova národná strana a Mečiarove hnutie, armádu vnímala verejnosť pod Tuchyňovým velením a Švecovou komunikáciou ako zárukou stability a dôveryhodnosti. A bol aj skvelý manžel, otec či dedko – a kamarát.“