Partizánsky tábor, olej 1948 – majetok Liptovskej galérie.

Ján Želibský sa narodil 24. novembra 1907 v Jabloňovom. V rokoch 1952 až 1955 pôsobil vo funkcii rektora VŠMU, národným umelcom sa stal v roku 1969. Obaja umelci boli iniciátormi zrodu povojnovej Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Želibský mal mnohé umelecké deti – viedol Oddelenie krajinárskej a figurálnej maľby, ale možno hovoriť skôr o Želibského škole (Medvecká, Bartošíková, Špitz, Paštéka, Srna, Sigetová, Kállay, Rašla atď.).


Už počas pražského pobytu reflektoval boj proti fašizmu. Kresbová štúdia maľby Povstanie, ktorú venoval Červenej armáde, vznikala na motívoch pražských barikád. Mnohokrát sa vracal k námetu Kolportovanie ilegálnej tlače – od čias vojny až po ocenený súbor v polovici 60. rokov. Zaznamenal tiež letecké poplachy a nálety.

Po oslobodení spolu so Š. Bednárom a M. Benkom ustanovili autentický a námetový základ témy SNP v maľbe. Vytvoril obrazy Ústup do hôr, Partizánska hliadka či Partizánsky tábor, v 60. a 70. rokoch farebne pôsobivé pastely, diela ako Sovietski parašutisti, Prvý ohník a iné.

Ján Želibský zomrel v Bratislave 13. novembra 1997. S moravskou manželkou výtvarníčkou Máriou, rodenou Vančíkovou, mali dcéru Janu, ktorá sa venuje najmä grafike.