Jozef Danko, Prešov
Chorobe COVID 19 podľahla v 89. roku života Mária Kendžirová. Po strednej škole pracovala v ONV Bardejov a neskôr v spoločenských organizáciách. Dcéra priameho účastníka odboja bola spoluautorkou tematickej Kroniky SZŽ v Prešove pod názvom Aj ženy bojovali za slobodu. Spomienky účastníčok domáceho i zahraničného odboja vychádzali aj v Bojovníku a stali sa súčasťou publikácie OblV SZPB v Prešove V boji za slobodu, Protifašistický odboj v prešovskom regióne v rokoch 1939 – 1945. V najväčšej ZO v Prešove (č. 5) pracovala vo výbore a komisii pre prácu so ženami a mládežou. Besedovala na školách, pomáhala riešiť problémy priamych účastníkov odboja, vedela poradiť a ľudsky povzbudiť v ťažkých životných situáciách. So skupinou členiek SZPB na hlavnom cintoríne v Prešove udržiavala a zveľaďovala hrob 120 utýraných a zavraždených antifašistov v rokoch 1943 – 1944 z východného Slovenska, v tunajšom nacistickom väzení. Niektorí z nich zahynuli pri bombardovaní väzenia v decembri 1944.
V Prahe, kam sa presťahovala k dcére, sa zúčastňovala na podujatiach Slovenského inštitútu. Svoje umelecké výšivky vystavovala v Dome národnostných menšín. Jej dcéra PaedDr. Mária Černohorská o svojej mamke napísala: „Bola nápaditá a kreatívna, ochotná podeliť sa so svojimi vedomosťami. Vedela nadchnúť deti aj dospelých pre dobré myšlienky a výborné projekty. V úcte ju mali aj pedagógovia v školách, lebo vedela poradiť a pomôcť.“ Je príznačné, že bola nositeľkou štátneho vyznamenania „Za obetavú prácu“.
Odišla žena, ktorá sa v práci s ľuďmi riadila princípom dôstojnosti a úcty k človeku, preto môže byť vzorom pre mnohých. Bude nám všetkým veľmi chýbať, ale bude žiť v našich srdciach a spomienkach, pretože jej prácu pre SZPB v Prešove hodnotíme s veľkou úctou a uznaním.
Česť jej svetlej a nehynúcej pamiatke.