Kedysi sme si mysleli, že 21. storočie prinesie dovolenky na iných planétach či aspoň na Mesiaci. A že roboty budú na nerozoznanie od ľudí a dokážu nás v práci takmer nahradiť.
Nie žeby ľudstvo nezaznamenalo pokrok, žeby sa technológie nemodernizovali a vzdialenosti (aspoň na Zemi) neskracovali. Ale tieto predstavy sa nenaplnili a tak skoro sa ani neuskutočnia. To však trápi málokoho.
Lenže pokračovanie smrtiacich vojen, hladomorov a pandémií bežných chorôb (nemám na mysli nový vírus, o ktorého existencii sme nedávno ani netušili) je v čase bezprecedentného technologického rozvoja a ekonomického rastu nielen zarážajúce, no je hanbou ľudstva. Najmä však hanbou tých, ktorí sú za to priamo zodpovední.
Sú to všetci tí, čo sa nehanebne a bez škrupúľ ženú za zväčšovaním vlastného bohatstva bez ohľadu na zbedačovanie miliónov alebo na ničenie životného prostredia. Tí, čo vlastný profit povyšujú nad spoločenský záujem solidárneho a spravodlivého rozvoja a zlepšovania života každého pracovitého človeka. A tiež tí, čo z rozličných pohnútok rozsievajú nenávisť voči iným iba preto, lebo patria k inému národu, vierovyznaniu, rase, či majú iné politické presvedčenie.
Denne počúvame a čítame o nezmyselných vojnových konfliktoch. Výdavky na zbrojenie rastú globálne rýchlejšie ako výdavky na zdravotníctvo či sociálne zabezpečenie. Napriek pandémii, akú sme tu sto rokov nemali. Tiež neprešiel deň, aby sme nepočuli či nečítali o prejavoch pohrobkov nacistov a fašistov, o prejavoch antisemitizmu či rasovej nenávisti.
Pre udržiavanie tradícií protifašistického odboja sú svedectvá priamych účastníkov nenahraditeľné. Ale my, ich potomkovia, si musíme uvedomiť, že zlo, proti ktorému sa postavili so zbraňou v ruke, je prítomné i v súčasnosti. Ba so zväčšujúcim sa odstupom od druhej svetovej vojny silnie a získava, žiaľ, nových stúpencov. Je na nás, na nositeľoch povstaleckých tradícií, aby sme aj my získavali stúpencov. Fašizmus a nacizmus, tieto zvrátené ideológie, žijú dodnes a hoci inými prostriedkami než pred 80 rokmi, musíme proti nim bojovať rovnako odhodlane a nekompromisne.
Keďže hovorené a písané slovo je dnes v Európe najúčinnejšou masovou „zbraňou“, urobíme všetko, aby Bojovník stál v tomto súboji v prvom rade.
Braňo Ondruš