Ján Hamar, predseda OblV SZPB v Leviciach
Po Novom roku 1945 sa odohrala na dolnom Pohroní dvojdielna dráma, ktorá dá ťažko porovnať s inou kapitolou oslobodzovacích bojov Červenej armády na Slovensku. Súvisela s rozsiahlou nemeckou ofenzívou v Maďarsku na sklonku 2. svetovej vojny.
Nacisti sa nechceli vzdať svojich obkľúčených vojsk v Budapešti. Súčasne počítali s tým, že keď odtrúbia protiútok, Stalin stiahne zo strategického smeru na Berlín časť jednotiek, čím oslabí vojská ČA vtedy bojujúce na poľsko-nemeckom pomedzí.
Do začiatku januára 1945 sa v severnom Maďarsku vytvorilo úderné zoskupenie Wehrmachtu, ktorého jadro tvorilo trinásť tankových divízií. Z iných frontov sem prisúvali nové sily, napríklad 6. tankovú armádu SS z Arden či tankovú divíziu Tatra z okolia Varšavy. Pripravovali sa na prelom obkľúčenia maďarskej metropoly. Za nového veliteľa zoskupenia vojsk Juh vymenovali namiesto Johannesa Frießnera generála Otta Wöhlera.
Pri horúcom budapeštianskom kotle
Už 2. januára sa päť nemeckých tankových divízií vydalo proti maďarským mestám Táta, Komárom a Ostrihom, aby vjakov Wehrmachtu vyviedli z horiaceho budapeštianskeho kotla. A tiež, aby si udržali posledné strategické zdroje ropných objektov v západnom Maďarsku a významné priemyselné podniky vo Viedni a v Bratislave.
Moskva poslala Tretiemu ukrajinskému frontu (3. UF) pod velením maršala Fiodora I. Tolbuchina smernicu ako odrážať tieto zúrivé útoky vychádzajúc z osvedčených skúseností z tankovej bitky pri Kursku. Vzhľadom na napätú situáciu museli vykonať odvetné opatrenia i v Druhom ukrajinskom fronte (2. UF) maršala Rodiona J. Malinovského: zaútočiť pozdĺž ľavého brehu Dunaja na Komárno a v spolupráci s údernou skupinou 3. UF tam ovládnuť most i s príslušnými komunikáciami na oboch stranách.
Aby postupujúcej 6. gardovej tankovej armáde genpor. Michaila S. Šumilova (6. GTA) a 7. gardovej armáde genpor. Andreja G. Kravčenka (7. GA) nehrozilo napadnutie sprava, úsek bojov v smere na Nové Zámky posilnili o 9. gardový mechanizovaný zbor.
Napriek nedostatku času na oddych a doplnenie vojska sa skoro ráno 6. januára začal útok oboch gardových armád na vyše tridsaťkilometrovom úseku od Vozokian nad Hronom (dnes Hronovce) až po ústie Hrona do Dunaja. Na mnohých miestach sa rozpútali prudké boje, išlo najmä o jednotlivé obce a terénne dominanty. Napríklad len boj o Kamenín ležiaci na pravom brehu Hrona trval vyše päť hodín.
Pred bránami Nových Zámkov a Komárna
Situácia sa vyostrila pri postupe 7. GA na Štúrovo (vtedy Parkan). Nemci tam sústredili 20 tankov a mnoho peších jednotiek v sile pluku. Preto bolo sovietske velenie nútené nasadiť delostrelecké jednotky z východnej strany Hrona. Priehradná paľba spôsobila nacistom značné straty, deprimovaní začali ustupovať.
Za prvý deň útoku 6. GTA a 7. GA postúpili na celej čiare o vyše 25 kilometrov. Úspešný priebeh bojov bolo však treba nielen udržať, ale aj urýchliť a rozšíriť. Malinovskij nariadil, aby sa jeho jednotky posilnili 24. gardovým streleckým zborom genmjr. A. J. Kruzeho a 6. GTA 4. mechanizovaným zborom genpor. V. I. Ždanova. Po úporných stretoch na druhý deň už bojovali v tesnej blízkosti Komárna a zastali pred bránami Nových Zámkov.
Wehrmacht do tohto priestoru neustále presúval nové kompletné jednotky aj za cenu oslabenia úderného zoskupenia na pravom brehu Dunaja. Sovietski vojaci museli s nimi zvádzať tvrdé boje na rozličných úsekoch, takže súvislá frontová línia medzi Komárnom a Novými Zámkami neexistovala. Ďalšie napredovanie útoku dvoch gardových armád v tom čase už nebolo reálne. Vyčerpanosť sovietskych vojsk bola obrovská, značne sa znížila ich početnosť, zaznamenali i veľké straty techniky.
Nemci zvyšovali tlak z pravej strany od Šurian, Levíc a Komárna. Pri takomto vývoji nemali jednotky 2. UF iné východisko ako prejsť do obrany. Pritom tankisti zo 6. GTA vybojovali pre svoje zoskupenie lepšiu taktickú pozíciu na čiare Čata, Bruty, Svodín a Kravany nad Dunajom. Potom ich Malinovskij stiahol do tyla frontu, aby si doplnili stav vojsk a techniky.
Velenie Wehrmachtu si uvedomilo nebezpečenstvo 20 kilometrov hlbokého predmostia, ktoré do značnej miery ohrozovalo celé nemecké zoskupenie v severnom Maďarsku. V tyle sa preskupovali nacistické jednotky, ktoré sa pripravovali na útoky v jednotlivých smeroch oproti vojskám 2. UF.
Nastúpili elitné divízie SS
Po 13 februári, keď vojská 3. UF oslobodili Budapešť, Nemci znovu chystali veľkú ofenzívu s cieľom zahnať ČA za Dunaj, prípadne až k Tise. V tejto súvislosti sa začalo odohrávať na dolnom Pohroní druhé dejstvo krvavých bojov. Velenie nemeckých armád Juh tam videlo vhodné nástupište pre postup svojich vojsk po ľavom brehu Dunaja do oblasti východne od Budapešti.
Proti jednotkám 7. GA a 6. GTA v okolí Nových Zámkov sa dávalo do kopy početné zoskupenie pozostávajúce z elitných tankových divízií SS Adolf Hitler, Hitler Jugend a Totenkopf, v ktorých boli i najnovšie tanky typu Panter – Tiger, Konitgiger, ako aj posilnené jednotky pechoty, delostrelectva a letectva.
Velenie vojsk Juh otvorilo ráno 17. februára prológ nastávajúcich bojových operácií práve v miestach, kde videlo možný úspech na zabezpečenia si tyla. Z priestorov obcí Veľké Ludince, Svodín a Strekov sa rozpútal útok troch divízií na obranné postavenie červenoarmejcov. Tí proti značnej presile strácali pozície, a tak ustupovali k Hronu.
Na druhý deň sa situácia ešte skomplikovala. Nacistom sa podaril výsadok dvoch práporov cez Dunaj pri obci Obid. Sovietske jednotky sa ocitli v nebezpečenstve sprava i zľava. Nemci znovu obsadili Štúrovo a prenikli až k Hronu. Na ľavú stranu rieky sa však už neprebili, lebo tam 7. GA vybudovala pevnú obranu.
Pod tlakom tankových vojsk SS a ich úderných klinov v sile 60 až 80 tankov s podporou pechoty gardové jednotky dostali rozkaz organizovane prejsť cez dve predmostia a na protiľahlom brehu vytvoriť pevnú obranu územia oslobodeného v decembri 1944. Po strate predmostia v Kamenici nad Hronom však zostalo jediné – v Kameníne.
Najväčšia tanková bitka na Slovensku
Najkrvavejšie boje na južnom Slovensku sa odohrali práve tam. Fašistické vojská chceli toto predmostie za každú cenu obsadiť a zastaviť posledné ustupujúce voje červenoarmejcov. Preto 23. a 24. februára každú chvíľu viedli útoky v sile 80-90 tankov so značným počtom pechoty a so silnou delostreleckou a vzdušnou podporou.
Stávalo sa, že sovietski vojaci po vystrieľaní všetkých nábojov išli so svojím tankom na taran alebo zblízka ničili nepriateľské tanky ručnými granátmi. Statočným obrancom v tom čase účinne pomáhala priehradná streľba a ničenie nemeckých delostreleckých batérií.
Čiastočný úspech Nemcov bol draho vykúpený. Padlo ich tam vyše 4 500, prišli o 104 tankov, 85 samohybných diel a ďalšiu bojovú techniku. No najdôležitejšie bolo, že sa im nepodarilo preniknúť na ľavý breh Hrona a popri Dunaju ani k obkľúčenému zoskupeniu v Budapešti.
Vojská 2. UF pomohli spolubojovníkom z 3. UF odraziť jeden z najväčších útokov na južnom smere bojov. Jednotky 6. GTA a 7. GA v januárovej ofenzíve dosiahli stanovené úlohy za dva dni, kým nemecké zoskupenie v značnej presile vybojovali toto územie späť za vyše dva týždne.
O veľkom hrdinstve obrancov predmostia v Kameníne svedčí fakt, že 15 príslušníkom oboch gardových armád za to udelili titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Táto operácia sa dá prirovnať k urputným bojom pri Liptovskom Mikuláši z februára až apríla 1945, no nikdy nešlo o také veľké územie a s takým nasadením živej sily i techniky.
Povojnový tank T-34 ako súčasť Pamätníka sovietskym vojakom pri Kameníne, jún 2017. Foto – Martin Krno a archív redakcie Bojovník
Prípravy na Bratislavsko-brniansku operáciu
Po urputných bojoch na dolnom Pohroní nastal relatívny pokoj. Vojská 2. UF sa pripravovali na dlhšie plánovanú Bratislavsko-brniansku operáciu. Po náročnom prebojovaní sa od maďarského mesta Hatvan na Slovensko a po množstve veľkých ozbrojených stretnutí bolo nevyhnutné dať vojakom čas na oddych a regeneráciu.
Museli ošetriť a doplniť techniku a takticky pripraviť vojská na nové boje. Pravidelne sa uskutočňoval prieskum možných predmostí útoku a rozmiestňovania nemeckých vojsk v tamojšom priestore i v hlbokom tyle. Pripravovali sa prostriedky na násilné prekonávanie vodných tokov, spresňovali sa plány na obsadzovanie veľkých miest.
Velenie 2. UF venovalo zvláštnu pozornosť utajovaniu možného úderu a miestu prechodu zoskupení pravého krídla 7. GA a ľavého krídla 53. gardovej armády genpor. Ivana M.Managarova, ktoré sa stanovilo na štrnásťkilometrovom úseku od Starého Tekova po Žemliare.
Bolo rozhodnuté, že sa v celom priestore pred Levicami vybuduje maskovanie ciest potrebných na presun techniky a vojsk a že sa na podporu tejto operácie vytvorí pri osade Géňa poľné letisko. Front sa dopĺňal potrebnou muníciou, v jednotkách uskutočnili schôdze s cieľom upevniť morálno-politickú prípravu mužstva.
Významným predpokladom spustenia novej operácie bolo, že sa vojskám 3. UF podarilo odraziť dlho pripravovaný útok nemeckých vojsk v severnom Maďarsku. Značne tomu napomohli vojská 2. UF, konkrétne 46. gardovej armády genpor. Alexandra V. Petruševského a už spomínanej 6. GTA.
Ako každá väčšia operácia Červenej armády, aj Bratislavsko-brnianska výrazne prispela k porážke hitlerovského Nemecka a k oslobodeniu veľkej časti stredného a západného Slovenska, v ktorom sa nachádzala podstatná časť nášho priemyslu a poľnohospodárskej výmery.
Deň D nastal 25. marca 1945
Operácia sa rozbehla včasráno 25. marca. Delostrelecký 55-mimútový prológ útoku na predný okraj nepriateľskej obrany na pravom brehu Hrona odštartoval i skrytý presun úderných jednotiek tým smerom. Po prenesení delostreleckej a mínometnej paľby vedenej z okolia Levíc sa jednotlivé prápory na improvizovaných riečnych prostriedkoch prepravili na pravú stranu Hronu. Po zaujatí menších predmostí začali cez rieku prenikať i jednotky druhého sledu.
Krátko po delostreleckom prepade sa nemecké velenie spamätalo. Na jednotlivé úseky spustili z neďalekej Pohronskej pahorkatiny delostreleckú priehradnú paľbu, čo značne naštrbilo zámer prvosledových sovietskych jednotiek, aby už v prvý deň útoku rozšírili predmostie na 10 až 15 kilometrov.
Na mnohých miestach prebiehali zúrivé protiútoky Nemcov s podporou tankov a samochodiek. Stupňujúce bojové stretnutia sa odohrávali v tesnej blízkosti Hrona v obciach Kalná, Malé Kozmálovce, Ondrejovce, Dolný Pial, Lok, Kamenín i v Želiezovciach. Nemecké velenie chcelo za každú cenu spomaliť útok červenoarmejcov, aby na smere operácie mohli vytvoriť účinné pásma obrany.
Nemci sa zo všetkých síl pokúšali zastaviť útok Sovietov. Tak to bolo V Kalnej nad Hronom chceli udržať obsadenú časť dediny, i strategické cesty na Nitru, Malé Kozmálovce a Kozárovce.
Pre zrýchlenie postupu maršal Malinovskij rozkázal nasadiť do útoku aj Gardovú jazdecko-mechanizovanú armádu genpor. Issu A. Plijeva. Jednotky 4. gardového jazdeckého zboru sa v noci z 26. na 27. marca preplavili cez Hron a prebili sa k obciam Dolný a Horný Pial, jednotky 6. GJZ zase k čiare Čaka – Plavé – Vozokany. Po prekonaní nepriateľskej obrany rýchlo napredovali na Šurany a Nové Zámky, obsadili komunikáciu na Nitru, aj mosty na riekach Žitava a Nitra.
Siedma gardová armáda v tom čase už prešla s podpornými jednotkami vpred na Nové Zámky a Komárno. Príslušníkom Wehrmachtu sa len pri Štúrove pred sovietskym neveľkým predmostím na Hrone darilo začas brániť obsadeniu cesty na ľavom brehu Dunaja, kadiaľ Nemci ustupovali z Maďarska ku Komárnu.
Velenie 2. UF však rozhodlo o vylodení výsadku 83. brigády námornej pechoty pri Moči a Radvani nad Dunajom. Aj vďaka podpore raketových a delostreleckých člnov sa situácia v tomto priestore zmenila. Nemci urýchlene opúšťali svoje pozície i samotné mesto Štúrovo a ustupovali k Novým Zámkom. Postup sa 7. GA otvoril na celom úseku vytýčeného útoku. O týždeň na to bola oslobodená Bratislava.
Zájazd s víťaznými družstvami poznávacej súťaže SZPB v Domove bojovej slávy v Kalnej nad Hronom, jún 2017. Foto – Martin Krno a archív redakcie Bojovník