Vladimír Bačišin, publicista
Vedecký ústav, v ktorom vyvinuli Sputnik V má 130 rokov. Rieši zásadné problémy v oblasti epidemiológie, infekčnej imunológie, lekárskej a molekulárnej mikrobiológie. Tvoria ho špičkové pracoviská a jeho história je plná významných objavov.
Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie nesie meno po čestnom členovi Akadémie vied Nikolajovi Fjorodovičovi Gamalejovi. Narodil sa 17. februára 1859 v Odese. Pochádzal z dvanásťdetnej šľachtickej rodiny kozáckeho pôvodu zo Záporožia. Jeho dedo lekár Michail Gamalej napísal monografiu o antraxe – slezinovej sneti, ktorá hromadne zabíjala hospodárske zvieratá. Po jej preklade do nemčiny sa bacillus anthracis stal námetom sústredeného výskumu svetoznámeho pruského vedca Heinricha Hermanna Roberta Kocha.
Žiak Louisa Pasteura
Gamalejev absolvoval Novoruskú univerzitu a Petrohradskú vojenskú lekársku akadémiu. V roku 1885 získal vládne štipendium na pobyt v Paríži. V laboratóriu zakladateľa mikrobiológie a lekárskej imunológie Louisa Pasteura si prehĺbil poznatky v oblasti bakteriológie.
Po návrate do vlasti založil s Iľjom Mečnikovom podľa Pasteurovho modelu Odeskú bakteriologickú stanicu pre vakcinačné štúdie a výskum v oblasti moru, cholery a tuberkulózy. Išlo vôbec o prvú inštitúciu svojho druhu v Rusku. Neskôr sa zaslúžil o zavedenie očkovania proti besnote ako v druhej krajine na svete.
Predchodca dnešného centra vznikol v roku 1891 ako súkromný chemicko-mikroskopický a bakteriologický kabinet profesora F. M. Blumentala. V roku 1919 ho znárodnili a premenovali na Štátny, neskôr Ústredný bakteriologický ústav Národného komisariátu zdravotníctva RFSR. V roku 1931 ho spojili s Centrálnym bakteriologickým inštitútom. O šesť rokov sa stal súčasťou Národného komisariátu ZSSR.
Počas druhej svetovej vojny vznikli filiálky v Alma-Ate a Sverdlovsku, početná skupina odborníkov pracovala i v tatárskom meste Kazaň. V roku 1945 sa inštitúcia zmenila na Ústav epidemiológie, mikrobiológie a infekčných chorôb Akadémie lekárskych vied ZSSR. V roku 1948 dostala meno podľa Gamaleju (zomrel 29. marca 1949 v Moskve). Pripojili k nej laboratóriá Všezväzového ústavu experimentálneho lekárstva a klinického oddelenia a v roku 2014 Vedecko-výskumný ústav vírusológie D. I. Ivanovského.
V prednej línii boja proti infekciám
Centrum sa špecificky sa zameriava na všeobecné a osobitné vzorce distribúcie a epidemické prejavy infekčných chorôb, na štruktúru a dynamiku infekčnej patológie populácie, vznik, fungovanie a epidemický prejav prirodzených ohnísk chorôb atď.
Je členom Vedeckej rady ministerstva zdravotníctva zodpovedným za sekciu mikrobiológie. Koordinuje vedeckú činnosť ústavov a inštitúcií zodpovedajúceho profilu. Realizuje výskumné programy na liečenie infekčných a prírodných ložiskových chorôb, lekársku mikrobiológiu, genetiku a molekulárnu biológiu baktérií, teoretickú a aplikovanú infekčnú imunológiu.
Pod patronátom má deväť špecializovaných centier, z ktorých väčšina je jedinými špecializovanými lekárskymi laboratóriami na svete. Pracovníci ústavu vyvinuli lieky Interferón alfa, Kagocel, Cykloferón, Pyrogenalum, Cytoflavín a zaregistrovali im aj dve vakcíny proti vírusu Ebola.
