Ján Novák

mar 20, 2021

JN Ilustrácia, kolorovaná perokresba

PhDr. Ladislav Skrak

Fotografie a obrazová príloha – Archív autora

Ján Novák (1921 – 1944). Toto meno spolu s menami ďalších výtvarníkov, ktorí zahynuli počas SNP a oslobodenia, Ľudovítom Vargom a Arnoldom Petrom Weisz-Kubínčanom uvádza v sieni Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave pamätná tabuľa od Tibora Bartfaya. Hoci prví dvaja nemohli ukončiť výtvarné štúdiá, sú nositeľmi dodatočne udeleného titulu akademický maliar.

V roku 1946 Novákovi usporiadali v Bratislave posmrtnú výstavu. Básnik Ján Rak mu venuje báseň, Michal Chorvát, Jozef Kostka a Ladislav Guderna príhovormi otvárajú vernisáž, na výnimočného žiaka spomína Jaroslav Vodrážka. Nad predčasne skoseným dielom Janka Nováka skladajú sľub Orest Dubay, Viliam Chmel, Ervín Semian a Jozef Šturdík.

Povereníctvo informácií SNR publikuje prvú pamätnicu. V nej sa spomína bibliofília Hory, ktorú v roku 1939 vydal spolu s mladou spisovateľkou, budúcou disidentkou Hanou Ponickou. Ján Novák žil a žije v martinskom a turčianskom prostredí dlhé roky aj inak. Pomenovali po ňom lyžiarsky memoriál. V roku 2018 zorganizovali 50. ročník.

Narodil sa 21. apríla 1921 v rodine martinského kníhtlačiara, kde vznikal jeho vzťah ku grafickému umeniu a kráse kníh. Brat spomína umelcovo želanie: „Slovenských kníh bude veľa a bude ich treba aj umelecky vypravovať.“ Do gymnázia začal chodiť v Turčianskom sv. Martine. Po 5. ročníku odchádza na slávnu UMPRUM-ku v Prahe, kde však mohol študovať iba v školskom roku 1938/39.

JNJ Žena, kresba perom tušom, SNG.

Pokračuje v Bratislave u profesorov Jozefa Kostku a Jána Mudrocha, potom ako štipendista krátko na grafickej akadémii v Lipsku, no vojna mu urobila škrt cez rozpočet. Začína výtvarne pôsobiť v rodisku, odkiaľ navštevuje Bratislavu a Viedeň. Vyhranil sa proslovansky, protinemecky citlivo vnímajúc vojnové besnenie.

Ako umelec koncipuje štúdie okien martinského kostola, vytvára ilustrácie do kníh pre deti v matičnej edícii Dobré slovo a v časopise Slniečko. V roku 1944 mu vychádza obálka na matičnom vydaní Jura Janošiaka od Štefana Gráfa. V Martine ho zastihne Povstanie, robí spojku partizánom do Sklabine. Pochovaný je v hrobe na Martinských Holiach.

Po páde mesta odchádza na Martinské hole k jednotke Viliama Žingora. Zahynul 3. októbra ako hlásnik počas nemeckého prepadu.

Počas SNP vytvoril kresbu partizána pre Slovenské národné noviny, z tohto obdobia sa dochovali vzácne skice a kresby. Ako predobraz tušenej smrti…