Portrétová fotografia kráľa Petra II.
Redakcia Bojovníka
Foto – archív N. Kuzmanovića a archív redakcie.
Peter II. Karadjordjević
Peter II. Karadjordjević (6. 9. 1923 – 3. 11. 1970), tretí a zároveň posledný kráľ Juhoslávie. Rodák z Belehradu oficiálne prevzal žezlo pod svojom otcovi Alexandrovi, ktorého v roku 1934 zavraždil v Marseillais macedónsky terorista Veličko Kerin, no až do zasvŕšenia plnoletosti ho zastupoval strýko princ Pavol, náchylný na kolaboráciu s nacistickým Nemeckom.
Za najvyššieho predstaviteľa Juhoslovanského kráľovstva a vrchného veliteľa jeho ozbrojených síl vyhlásili Petra II. po prevrate v marci 1941. Po necelom mesiaci však utiekol do exilu v Londýne. Oficiálne nikdy neabdikoval, 29. novembra 1945 ho zosadila z trónu nová vláda vodcu partizánskeho hnutia Josipa Broza Tita.Usadil sa v Spojených štátoch, zomrel v Los Angeles. V roku 2013 jeho telesné pozostatky previezli do Srbska, spolu s manželkou Alexandrou ho pochovali v rodinnej kráľovskej hrobke v Oplenaci neďaleko Kragujevaca.
Dušan Simović
Dušan Simović (28. 10. 1884 – 26. 8. 1962), armádny generál a juhoslovanský premiér. Rodák z Kragujevaca v roku 1900 absolvoval štúdia na vojenskej akadémii v Belehrade a vstúpil do Srbskej armády. Zúčastnil sa na oboch balkánskych vojnách v rokoch 1912 a 1913. V prvej svetovej vojne udatne bojoval na solúnskom fronte, kde venoval veľkú pozornosť rodiacemu sa vojenskému letectvu a protivzdušnej obrany. V rokoch 1936 až 1938 zastával post vrchného veliteľa juhoslovanskej armády.
Po prevrate 27. marca 1941 ho mladý kráľ Peter II. vymenoval za predsedu vlády. Bol výrazne proti spolupráci s fašistickými krajinami, dokonca pohrozil Petrovi II., že pokiaľ by toto spojenectvo odobril, nariadi letectvu, aby bombardovalo kráľovský palác. Novým vrchným veliteľom sa stal 13. apríla na Simovićov návrh Danilo Kalafatović. Súčasne ho poverili vyjednávaním s Nemeckom o prípadnom prímerí, ktoré malo byť ustanovené podľa vzoru kapitálcie Franzúzska z júna 1940.
Po skončení 2. svetovej vojny sa Simović vrátil do vlasti. Potom, čo sa komunisti chopili moci, odišiel z verejného života a venoval sa písaniu kníh. Žil a zomrel v Belehrade.
Maximilian von Weichs
Maximilian von Weichs (12. 11. 1881 – 27. 6. 1954), nemecký poľný maršal. Ako syn vojaka z povolania zo šľachtickej rodiny vstúpil roku 1901 do jazdectva bavorskej armády. Ako príslušník kavalérie bojoval v 1. svetovej vojne. Po nej slúžil vo viacerých funkciách na generálnom štábe. Ako veliteľ 13. armádneho zboru sa v roku 1938 podieľal na obsadení českých Sudet, v nasledujúcom roku na invázii do Poľska a na čele 2. armády na vpáde do Francúska, Juhoslávie a Grécka.
V roku 1941 viedol svoju armádu do bitiek o Kyjev, Smolensk a Brajnsk. V auguste 1942 ho Hitler poveril velením Skupín armád B. Keď sovietsky protiútok pri Stalingrade rozdrvil taliansku, maďarskú a rumunskú armádu, von Weichs navrhoval okamžitý ústup, čím stratil führerovu podporu. Ako veliteľ Supiny armád F operujúcej na Balkáne pripravoval obranu pred prípadným vylodením Spojencov a zúčastnil sa na protipartizánskej vojne. Koncom roku 1944 dohliadal na ústup nemeckých vojsk z Grécka a Juhoslávie. V máji 1945 baróna zajali americké jednotky.
Počas Norimberského procesu ho obvinili o. i. z vojnových zločinov spáchaných v bojoch proti partizánom. Neskôr už nebol zo zdravotných dôvodov stíhaný. Zomrel v Burg Rösbergu pri Bonne.
