Mysliteľ, bronz – Augustin Rodin, Paríž

Eva Brozmanová, predsedníčka ZO SZPB Trieda SNP, Banská Bystrica

Fotografia – Pixabay

Už vyše roka prekonávame v našich životoch nebývalú krízu zapríčinenú Covidom-19. Neočakávane sme sa ocitli v situácii, ktorá nepochybne neprispieva k optimizmu. Napriek tomu by sme nemali uvažovať iba negatívne. Mali by sme radšej spoločne premýšľať o tom, ako postupovať ďalej. Aj v našom Zväze.

SZPB tak ako ostatné spoločenské organizácie pre neustále zákazy a príkazy vlády nesmú plne rozvíjať svoje aktivity. Mohli sme sa dosiaľ len v počte šiestich osôb zúčastňovať na pietnych aktoch pri pomníkoch protifašistického odboja a oslobodenia, ostatné naplánované podujatia sme museli odložiť, ktovie na kedy.

Fungujeme

Dostalo sa mi do uší, že sú aj takí členovia Zväzu, ktorí akoby nevnímali celosvetovú pandémiu, frflú na adresu svojich oblastných výborov a vedenia SZPB. Vraj vôbec nič nerobia… Ale robia, kladú vence na pietnych miestach v mene nás všetkých, prebiehajú i schôdze výborov základných organizácií, no iné možnosti nemáme. Vládne rozhodnutia, zrejme v súčasnosti nevyhnutné, nám viac nedovolia.

Určite, chýba nám osobný kontakt, stretnutia nielen s blízkymi príbuznými, no aj s priateľmi, nemôžu sa konať ani výročné schôdze. To ale predsa neznamená, že SZPB prestáva existovať! Uvažujte, je normálne, že začínajú niektorí naši členovia vystupovať zo Zväzu pre údajnú nečinnosť jeho funkcionárov?!

                              ——————————————————————–

Ako my môžeme ovplyvňovať situáciu, ktorá nastala v súvislosti so šírením zákerného koronavírusu? Iba tak, že všetci budeme dôslední, budeme dodržiavať nariadenia, vrátane nosenia respirátorov, že sa na základe vlastnej, zodpovednej úvahy necháme zaočkovať, aby sme sa mohli po očakávanom uvoľnení vrátiť do starých koľají a nadviazať na osvedčené aktivity. A hádam prísť i s novými nápadmi.

Nekonkrétna kritika

To, že sa nájdu nespokojenci, čo kritizujú našu údajnú pasivitu, lebo sa nechodí na zájazdy, do kúpeľov a podobne, nemôže odradiť ostatných, aby svojím myslením, rozhodovaním, no hoci aj vecnými pripomienkami podporovali rozvoj nášho združenie.

V priebehu trinástich rokov svojho členstva som si všímala, ako viacerí ľudia vo Zväze neobjektívne reagujú, vo všeobecnosti kritizujú na všetky strany , no iba málokedy povedia čosi konkrétne k veci, čo by nás posunulo dopredu. Súčasne zväčša tí istí neradi prijímajú zmeny. Neuvedomujú si, že všetko má svoj dôvod.

Hoci aj to, že predajná cena Ročenky odbojárov na rok 2021 narástla „až“ o 50 centov! Počula som negatívne komentáre i ohľadom návrhu na zvýšenie ročného členského príspevku na päť eur. Som presvedčená, že táto suma vonkoncom nie je premrštená a aj dôchodcovia ju bez problémov zvládnu.

Len na nás záleží

Za ďalší znepokojivý prejav postoja niektorých členov považujem nedostatočný odber dvojtýždenníka Bojovník, ktorý je predsa naším periodikom, teraz zmodernizovaným, aby oslovil i ostatných občanov Slovenska, učiteľov a mladých ľudí. Pritom predplatné na jeden rok predstavuje len 11 eur. Iba pripomeniem, že naša základná organizácia už štyri roky uhrádza odber Bojovníka pre družobnú školu, kde náš časopis i Ročenku často využívajú na hodinách dejepisu a občianskej výchovy.

Nesmieme však iba pasívne brať na vedomie informácie, že ten-ktorý člen hodlá vystúpiť z SZPB s odôvodnením, že sa predsa nič nerobí. Pritom súčasný stav v spoločnosti priniesol pre mnohé rodiny nielen obmedzenia cestovania, no aj veľa bolesti, ľudských strát a nešťastia. Tvrdenia, že náš Zväz ostáva pasívny, je iba výhovorkou, ak nie aj určitý zámer podkopať jeho autoritu.

Od nás všetkých bude závisieť, či udržíme i v tejto kríze spoločenské postavenie SZPB, či tu budeme naďalej organizáciou, ktorá mladším ostatným občanom približuje tradície protifašistického hnutia na Slovensku a vo svete, varuje ich pred novými krvavými vojnami. A budeme zodpovedne vysvetľovať predovšetkým mladým ľuďom, že spoločne s nimi nesmieme dopustiť, aby sa zopakovala tragická história z rokoch 1938 až 1945.