Podľa nemeckého originálu pripravil Juraj Drotár, podpredseda ÚR SZPB
Foto – archív Múzea SNP a VHÚ
Pri 80.výročí útoku proti Sovietskemu zväzu nemožno si nepripomenúť udalosti, na ktoré sa už často zabúda. Medzi vojnami o dobytie sveta nemeckým fašizmom ma konkrétne miesto invázia do Sovietskeho zväzu 22. júna 1941. Bolo to aj o zásobách surovín ZSSR, o pšeničných poliach a poľnohospodárskych výrobkoch z ukrajinskej čiernozemnej oblasti, o ložiskách ropy a zemného plynu na Kaukaze, o železnej rude a priemyselných kapacitách na západe Sovietsky zväz.
Aby vôbec bolo možné viesť vojnu proti ZSSR v pláne „ Barbarossa“ bolo využitie týchto zdrojov už naplánované. Armáda miliónov vojakov pochodujúcich na východ mala byť zásobovaná z tovarov miestneho obyvateľstva, a tak pripravovať ľudí, ktorí tam žijú – považovaných za „slovanských podľudí“, o živobytie.
Navyše to bola ideologicky motivovaná vyhladzovacia vojna proti „židovsko-boľševickému“ nepriateľovi. V „Smerniciach pre velenie vojsk v Rusku“ sa píše: „Tento boj si vyžaduje nemilosrdné a energické kroky proti boľševickým agitátorom, partizánom, sabotérom, židom a úplné odstránenie všetkého aktívneho a pasívneho odporu. … Voči všetkým príslušníkom Červenej armády – vrátane väzňov – je potrebná maximálna opatrnosť, pretože sa dajú očakávať zákerné bojové metódy. Najmä ázijskí vojaci Červenej armády sú neprehľadní, nepredvídateľní, zradní a bezočiví. “ Takéto rasistické pokyny neprišli od Goebbelsovho ministerstva propagandy, ale od nemeckého velenia Wehrmachtu.
Rovnako bol zločinecký aj „Kommissarbefehl“ podpísaný generálom Wilhelmom Keitelom 6. 6. 1941 proti politickým dôstojníkom Červenej armády – takzvaným „ komisárom“, s ktorými sa podľa pokynov vedenia Wehrmachtu nemalo zaobchádzať ako s vojnovými zajatcami. Zabití mali byť už na fronte. Ak ich odhalili neskôr, dostali sa do koncentračných táborov a ich návrat bol nežiadúci. Len v KT Buchenwald SS na základe „komisárskeho rozkazu“ zavraždili viac ako 8 000 sovietskych zajatcov v na popravisku v „konských stajniach“
Nemecký Wehrmacht sa pri invázii do Sovietskeho zväzu opieral o svojich spojencov. Do invázie boli zapojené vojenské jednotky z Maďarska, Rumunska, Talianska, Bulharska, dokonca aj z fašistického Španielska („Modrá divízia“). To bolo legitimizované bojom proti boľševizmu, ktorý bol označený za spoločného nepriateľa mocností Osi. Išlo samozrejme o korisť, od ktorej všetky zúčastnené štáty dúfali, že získajú kúsok po „konečnom víťazstve“, napríklad Rumunsko, ktoré chcelo začleniť Moldavskú sovietsku republiku do svojho „Veľkého Rumunska“. Nemecký fašizmus sa v boji proti Sovietskemu zväzu súčasne opieral aj o nacionalistických spolupracovníkov z tohto mnohonárodnostného štátu, pobaltských nacionalistov, ukrajinských banderovských jednotiek a milícií z Kaukazu, ktorí nielenže dúfali, že získajú svoj vlastný kúsok „koláča“, ale tiež sa nechali začleniť do protibolševického boja ako dobrovoľníci jednotiek SS.
Pre FIR a jej antifašistické organizácie, spomienka na 22. júna 1941 je čestnou spomienkou na tých, ktorí sa s veľkou odvahou sa postavili proti invázii do ZSSR. Pamätajme si na vojakov Brestskej pevnosti, ktorí celý týždeň úspešne blokovali vojenský postup nemeckej divízie a ešte niekoľko týždňov sabotovali nemeckú vojenskú infraštruktúru v blízkosti pevnosti. Toto mesto oprávnene získalo v roku 1965 čestný titul „Pevnosť hrdinov“. Taký bol začiatok „veľkej vlasteneckej vojny“.
Pri príležitosti 80. začatia druhej svetovej vojny zostáva pre FIR a jej spolupracujúce antifašistické organizácie historicko-politická úloha udržiavať pri živote pamäť a spomienku na vyhladzovaciu vojnu a všetky jej obete, ale aj na veľký úspech Červenej armády, ktorá niesla hlavné vojenské bremeno pre oslobodenie európskeho kontinentu od fašistického barbarstva.
Z tlačovej správy FIR 14. júna 2021
Autor:
Ulrich Schneider
Generálny tajomník FIR
