Boris Macko
Jeho život by bol výborným námetom na film, ktorý by sa mohol stať kasovým trhákom. Počas II. svetovej vojny prežil peklo a v Auschwitzi maľoval Mengeleho. Nízky vzrast mu však komplikoval život aj v mierových časoch. Nikdy sa však nevzdal a vďaka talentu sa vypracoval na špičku výtvarných umelcov v bývalom Československu.
O kom je reč? O Ľudovítovi Feldovi, ktorý patril k najvýznamnejším predstaviteľom košickej moderny. Narodil sa 19. marca 1904 v chudobnej židovskej rodine v Košiciach. Obaja rodičia pracovali ako robotníci a keďže Feld mal osem súrodencov, nemali to ľahké. Keď mal osem rokov, kvôli poruche hypofýzy prestal rásť.
Ani posmech kvôli vzrastu ho neodradil od zdokonaľovania svojho výtvarného talentu. Najskôr ho viedol učiteľ Samo Oravec. Po maturite vychodil v rokoch 1921 – 1925 kresliarsko – grafickú školu Eugena Króna. Do roku 1933 potom študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, z ktorej musel odísť, lebo ako Žid a cudzinec prišiel o štipendium.
Odmietol utiecť
Zrejme pod tlakom týchto udalostí nakoniec konvertoval na kresťanstvo, presnejšie katolicizmus. Lenže ostal kdesi na pomedzí dvoch komunít. Židovská – vrátane jeho rodiny – ho odmietla, lebo už bol kresťan, pre kresťanov ostal Židom. Vtedy však ešte nikto netušil, že prídu ešte horšie časy…
Tesne pred vypuknutím vojny sa Košice sa ocitli v Horthyovskom Maďarsku. V roku 1944 začali v starej košickej tehelni na Moldavskej ulici Nemci zhromažďovať Židov, ktorých čakali deportácie do koncentračných táborov. Feld mal najprv šťastie, že nebol na zozname. Traduje sa, že dievča, ktoré zoznam spisovalo, bolo jeho žiačkou a svojho učiteľa naschvál vynechalo. Feld však samotu bez rodiny nevydržal a preto sa prihlásil dobrovoľne. Priamo v tehelni sa mu naskytla ďalšia možnosť na útek, keď mu ju poskytol jeden z dozorcov, no on ponuku neprijal. A tak sa ocitol v Auschwitzi.
Útočisko v podkroví
Po skončení vojny žil Ľudovít Feld do roku 1949 v Bratislave, no potom sa vrátil do rodných Košíc, ktoré mu veľmi chýbali. Ako raz vyhlásil: „Som kronikár starých Košíc a teraz sa znovu budujú.“
Mnoho známych košických maliarov a výtvarníkov mu vďačí za rady, či pomoc. Učil sa u neho aj známy košický sochár Juraj Bartusz, ktorý často navštevoval rodinu Löfflerovcov. Ľudovít Feld býval u svojho dobrého kamaráta Vojtecha Löfflera, ktorý mu poskytol útočisko v podkroví svojho domu.
Počas svojho života vytvoril stovky perokresieb, akvarelov, grafík, či litografií so zákutiami Starého mesta, Dómu sv. Alžbety, či divadla. Rád maľoval krajinky aj portréty, ale nerád ich len tak dával. Buď ich daroval, alebo predal pod cenu.