Vincent Hložník – ilustrácia ku knihe Alfonza Bednára Cudzí, linoryt 1960.
PhDr. Ladislav Skrak
Problematiku knižnej ilustrácie k téme SNP a Oslobodenia sme nevybrali nie náhodou, ale aktuálne aj ako poctu zosnulému Dušanovi Rollovi. Bol a je svetoznámy, pretože mal výnimočné zásluhy pri vzniku a úspechoch bratislavského Bienále ilustrácií kníh pre deti a mládež v Bratislave (BIB).
Doktor Roll skonal vo veku úctyhodných 93 rokov 29. júla 2021 ako posledný z výtvarných osobností, ktoré za zúčastnili na odboji počas druhej svetovej vojny. Pomáhal aj nášmu Zväzu ako podpredseda Výtvarného odboru Matice slovenskej, aby sme obnovili a upevnili protifašistický odkaz tejto inštitúcie.
Ľudovít Ilečko – ilustrácia k dielu Arkadija Gajdara Vojenské tajomstvo, 1935. 
Ľudovít Ilečko – ilustrácia k publikácii České epigramy, vydal Prokop Toman v Prahe v roku 1938. 
Ľudovít Ilečko – ilustrácia k dielu Alexeja Tolstého Krížová cesta, kresba tušom 1955. 
Ľudovít Ilečko – obálka publikácie Peter Jilemnický, Kronika. 
Ľudovít Ilečko – výtvarný motív, obal diela B. Chňoupek, Generál s levom, vydala Pravda v roku 1974. 
Ľudovít Ilečko – prebal knižky B. Chňoupek, Generál s levom – vydala Pravda v roku 1974. 
Ľudovít Ilečko – ilustrácia k dielu Arkadija Gajdara Škola, kresba tušom 1977.
Knižná grafika tvorí pevný pilier hodnôt slovenského umenia. Platí to o jej výtvarných kvalitách, aj o postojových, názorových a výchovných hodnotách. Spája v sebe intelekt literárnej tvorby s nápaditosťou a pôsobivosťou výtvarného tvaru a obraznosti.
Dušan Roll, fotografický portrét. 
Orest Dubay – obálky českého vydania, V. Mináč – Generácia I.-III. – Dlouhý čas čekání, živí a mrtví, Zvony zvoní na den.
Z pohľadu našej témy pripomeňme vzácny základ – dielo a odkaz Ľudovíta Ilečka. Už pred vojnou výtvarne spestroval diela Arkadija Gajdara a prispieval do ľavicovej tlače, dokonca pôsobil v kontakte s Júliusom. Fučíkom. V roku 1938 ilustroval knižku České epigramy, ktoré vydal v Prahe Prokop Toman, po vojne diela Petra Jilemnického, Fraňa Kráľa, Bohuša Chňoupka atď. Bol tiež významným tvorcom politického plagátu, napríklad už k prvému výročiu oslobodenia Bratislavy.
Ferdinand Hložník – obálka k dielu Ruda Morica Explózia, Mladé letá 1984. 
Ferdinand Hložník – obálka publikácie Ruda Morica Explózia, Mladé letá 1974. 
Ferdinand Hložník – ilustrácia v knihe Ruda Morica Explózia, Mladé letá 1974. 
Ferdinand Hložník – illustrácia v publikácii Ruda Morica Explózia, Mladé letá 1974.
Majster Vincent Hložník bol aj autorom knižnej grafiky k mnohým básnickým zbierkam a antológiám venovaným SNP a Oslobodeniu. Priraďme k nemu brata Ferdinanda Hložníka, ktorý ilustroval knihy pre deti od Ruda Morica. Povojnový základ však položil Martin Benka. V roku 1946 vydalo Naše vojsko knihu spomienok Nad Tatrou sa blýska, pre ktorú vytvoril súbor troch uhľokresieb.
Martin Benka – obálka antológie slovenskej poézie Krajine víťazstva a radosti, Tatran 1950. 
Martin Benka – obláka knihy spomienok účastníkov SNP Nad Tatrou sa blýska, Naše vojsko 1946. 
Vincent Hložník – ilustrácia ku knihe Alfonza Bednára Cudzí, linoryt 1960. 
Vincent Hložník – frontispice a titul publikácie Na večnú slávu synom Francúzska, Zväz protifašistických bojovníkov Bratislava 1956. 
Vincent Hložník – frontispice a titul antológie Konfrontácia, Smena, Národná fronta 1968.
Ďalší vývoj bol skutočne impozantný. Išlo o vzácny vklad téme Oresta Dubaya, osobitne v prípade ilustrácií k Mináčovej trilógii Generácia. Dubay završoval svoje ilustrátorské dielo nedávno, v antológii Blýskání nad Tatrou a v edícii Knižnica víťazstva. Pokračovali výtvarne inovačné, štylizované grafické prejavy priameho účastníka odboja Jozefa Baláža, no nastupovali i mladí odchovanci grafickej špeciálky Vysokej školy výtvarných umení: Albín Brunovský, Viera Bombová, Miroslav Cipár, Miloš Urbásek, Anastázia Miertušová, ako aj solitéri špecialisti Emil Bačík a Vladimír Machaj. Experimentujúci horizont, ktorý rozvíjal symbolickú a psychologizujúcu projekciu témy znamenajú diela ďalších – Dušana Kállaya, Zoltána Salamona, Mariána Čunderlíka, Milana Veselého, Ľubomíra Longauera, Petra Ondreičku, Nade Rappensnbergerovej či Igora Rumanského.
Ján Lebiš – ilustrácia ku knihe Heleny Križanovej-Brindzovej Poštárik, Mladé letá 1961. 
Anastázia Miertušová – obálka k dielu Ladislava Ťažkého Amenmária, Slovenský spisovateľ 1967. 
Igor Rumanský – ilustrácia k dielu To bola vojna, 1975. 
Jozef Vrtiak – obálka románu Petra Jilemnického Kronika, ML 1984. 
Emil Bačík – obálka k dielu Jurija Dolď-Michajlika Sám vojak v poli, VPL Bratislava 1963. 
Vladimír Machaj obálka knižky Hany Zelinovej Jakubko, Mladé letá 1987.
Osobitne zdôraznime ilustrátorské kvality Ivana Schurmanna a Jozefa Cesnaka. Výnimočné výsledky v tejto tvorbe nevznikajú náhodou. Súborný prehľad tohto najhodnotnejšieho budeme postupne publikovať na webovej stránke www.bojovnik.eu.
Miloš Urbásek – obálka knihy Jana Drozda Po nebezpečných stopách, KN v Ostrave 1963. 
Miloš Urbásek – ilustrácia ku knihe Jana Drozda Po nebezpečných stopách, KN v Ostrave 1963. 
Miloš Urbásek – ilustrácia ku knihe Jana Drozdu Po nebezpečných stopách, KN v Ostrave 1963. 
Peter Ondreička – frontispice knihy Petra Jilemnického Tri rozprávky, Mladé letá 1981. 
Naďa Rappensbergerová – ilustrácia ku knihe Jozefa Repku Nedoručená zásielka, litografia 1973.