S bývalým červenoarmejcom Jánom Chudíkom sa mnohí dali odfotografovať.
Daniela Olenovičová, veliteľka Dobrovoľného hasičského zboru Bratislava – Rača
Foto – autorka
Po vlaňajšom, nultom ročníku Partizánskej vatry v bratislavskej mestskej časti Rača sme si 28.
augusta zasa pripomenuli výročie SNP. Opäť bolo pre nás veľkou cťou privítať priamych účastníkov
tejto historickej udalosti. Povstanie sa pre nás odjakživa spája s hrdinstvom.
Dnes oveľa lepšie chápeme, čo všetko museli pred 77 rokmi podstúpiť. Vedeli, že žijú v dobe, keď
umierali nielen na frontoch, ale trpeli i v zázemí. Každý odpor voči vtedajšiemu režimu sa prísne
trestal. Za každý odvážny čin mohli zaplatiť najvyššiu cenu. Napriek riziku, ktoré dnes možno ani
nedokážeme do dôsledkov precítiť, našli v sebe silu a odhodlanie, aby sa zapojili do ozbrojeného boja
proti nacizmu a fašizmu.
Rozprávanie s odbojárom, docentom Jánom Chudíkom.
Životné príbehy opäť zaujali
Medzi nami sedel jeden z takých hrdinov. Docent Ján Chudík sa s nami podelil o spomienky. Keďže
všetci jeho bojoví druhovia majú po deväťdesiatke, ich zdravie je veľmi krehké. Hoci by sa na tomto
krásnom podujatí radi zúčastnili, pre zdravotný stav nemohli.
Moderátorku Barborku vlani zaujali životné príbehy partizánky Anny Bergerovej a červenoarmejca
Jána Chudíka natoľko, že sa rozhodla spolu s rodinou navštíviť viaceré miesta, kde sa odohrávali počas 2. svetovej vojny najkrutejšie boje u nás. Neminula ani Kalište: pri rozprávaní o ňom sa jej triasol hlas
a zaligotali sa aj slzy. Bolo to veľmi dojímavé… „Ja sa vždy dívam dopredu. Nikdy nie nazad, lebo to, čo bolo, sa už nedá napraviť,“ zdôraznil pán Chudík.
„Vždy treba ísť dopredu s nádejou, že môžem niekomu pomôcť, alebo urobiť to, z čoho bude
mať radosť,“ odpovedal na otázku, čo považuje v živote za najdôležitejšie. Občas sa však musíme
pozrieť i dozadu, lebo v činoch týchto hrdinov je veľa dôležitých odkazov pre súčasnosť.
Pri večernej Partizánskej vatre v Knižkovej doline.
Sloboda a zodpovednosť
V Knižkovej doline sa zišli stovky Račanov, vrátane celých rodín. Na záver podujatia pri zapaľovaní
slávnostnej vatry sme všetci svorne, i školská mládež vďaka rozdaným letáčikom s textom, zaspievali Partizánsku hymnu, až sa ľuďom tlačili slzy do očí. Prosím mladých ľudí, v rodinách a školách, aby chápali, kam až môže dospieť fašizmus, pritom človek je až prekvapený, akí sú dnes účastníci protifašistického odboja tolerantní aj k iným. Sloboda je slovo s hlbokým obsahom. Tá skutočná však tkvie i v ochote niesť zodpovednosť – za budúcnosť, za iných,
hoci aj neznámych ľudí. Naši predkovia sa postavili na odpor, lebo vedeli, že budúcnosť v neustálom strachu a prenasledovaní nie je plnohodnotným životom. Aj oni mali svoje túžby a sny. Mali svoje rodiny, ku ktorým sa mnohí
už nevrátili. Zostali po nich vdovy, siroty, matky a otcovia, ktorí sa nedočkali synov. Nech je pripomienka 77. výročia SNP predovšetkým vyjadrením našej vďačnosti za ich obetu pre naše dobro, život a slobodu.