Letecký pohľad na centrum Špačiniec.
Michal Majtán
Foto – archív autora
Špačince sú modernou obcou neďaleko Trnavy. Historicky majú dávnovekú pravlasť – začiatky osídlenia tu boli už pred 40 000 rokmi. Dochované pamiatky sú z mladšej doby kamennej (3500 – 2300 rokov pred našim letopočtom) i z doby bronzovej a železnej. Praslovanské etnikum do oblasti preniklo v prvej fáze mladšej doby bronzovej (1300 – 500 rokov pred NL) v podobe lužického ľudu.
Striedali sa tu Kelti, Dákovia, Rimania, Markomani, Kvádovi, Huni, Avari i starí Maďari. Od 5. storočia nášho letopočtu aj Slovania. V 13. storočí v oblasti pôsobili Tatári. Po ich odchode krajina ostala zničená a do veľkej miery vyľudnená. Osídľovali ju pozvaní kolonisti z Nemecka, ktorí sa postupne poslovenčili. V 14. storočí nad územím vládol Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí tu pôsobili husiti z Čiech. V 16. storočí potom aj Turci a Španieli.
Víťazili komunisti
V Špačinciach počas 1. svetovej vojny žilo v priemere 1700 ľudí. Z nich vo vojne zahynulo 43. Na prelome rokov 1938/39 žilo v Špačinciach 2045 ľudí.
V obecných voľbách 12. 6. 1938 protiľudácke strany na čele s komunistami zvíťazili s 380-timi hlasmi proti 216 za ľudovcov. Po vyhlásení autonómie Slovenska vo voľbách do snemu 18. 12. už 100% hlasovalo za jednotnú kandidátku pod dohľadom gardistov vo volebných miestnostiach.
Okrem eufórie zo samostatnosti štátu a relatívne štandardného života sa aj v Špačinciach objavili temné stránky nacionalizmu a fašizmu. Protižidovské názory sa okatejšie prejavili už krátko po vyhlásení autonómie 9. októbra pomaľovaním židovských domov hanlivými nápismi a 20. októbra im boli zhabané zbrane a neskôr i rádiá, lyžiarske potreby, či hry a hracie karty. Po Viedenskej arbitráži a strate južných území v prospech Maďarska už 4. novembra boli špačinskí Židia bez domovskej príslušnosti deportovaní na zabraté územia.
Tragický osud Židov
Vyhlásenie samostatnosti slovenského štátu väčšina privítala. Na štátnu pôžičku sa vyzbieralo 55-tisíc korún. Miestni Nemci sa dekorovali páskami s hákovým krížom. Viacerí Špačinčania boli zapojení do tzv. Malej vojny s Maďarskom na východe. V slovenskej armáde – bojujúcej po boku nacistického Nemecka – ich slúžilo 120. A to od prvých dní 2. svetovej vojny v Poľsku. Zhruba 100 Špačinčanov bolo aj na prácach v Nemecku.
Vojna sa obce zo začiatku dotkla minimálne. Len postupne došlo k zdražovaniu a neskôr aj k predaju niektorých tovarov dennej spotreby na lístky. So Židmi bola obec konfrontovaná likvidáciou ich podnikov a arizáciou ich majetku. V roku 1940 ich bolo v obci 23. Odobraté im boli napr. tri obchody so zmiešaným tovarom a predajňa liehovín. Židia boli vyvezení do koncentračných táborov. Nepomohlo ani krstenie v katolíckom kostole, ani výnimky pracovať na bývalom majetku u arizátora.
Obec pomáhala povstalcom
Do SNP sa zapojili Špačinčania z trnavskej vojenskej posádky. Chodili po dedinách a brali so sebou odvodové ročníky. Niektorí odvedení však zakrátko zutekali domov. A približne 20 miestnych ľudí Nemci po zatlačení Povstania do hôr zatkli a odvliekli do koncentračných táborov.
Špačinčania pomáhali povstaniu aj ukrývaním niekoľkých ruských vojakov, ako aj amerického letca, ktorý pristál v chotári padákom. Tri mesiace strávil v dome Justína Nádaského.