Martin Benka na fotografii vo svojej rodnej obci Kostoliši, v pozadí Kostol sv. Martina.
PhDr. Ladislav Skrak
Výtvarník iba mimoriadne siaha k slovnému prejavu, aby neinterpretoval, čo sám vytvára v inej signálnej, obraznej sústave. Ale najvýznamnejšie osobnosti pristupujú aj k literárnemu vyjadreniu svojho umeleckého programu. Martin Benka (1888 – 1971) formuloval svoje konkrétne spomienky ako škice, postoje a historické konfesie.
Zacitujme, čo nám odkázal k hodnotám protifašistického odboja:
„Keď sa vnáram do spomienok na udalosti, odohravšie sa v rokoch 1944 a 1945, vyvstávajú mi mnohé obrazy a prežitia, ktoré sa nedajú nakresliť ani namaľovať. Tieto udalosti čakajú ešte na našich spisovateľov. Pre výtvarníka, pre ich veľkú národnú a politickú premenu, by kresby, obrazy mohli byť iba doplnkami do onoho spisovateľského diela, ktoré sa po čase ešte musí objaviť…
Z toho veľkolepého národného deja, ktorý bol podceňovaný, ba zľahčovaný do nedávnych čias úmyselne alebo z nechápania jeho veľkého významu, ktorý naplnil spontánne celý národ pre svoju nezávislosť, slobodu, neporovnateľne s historickými dejmi z minulých století, som čerpal… Po víťaznom konci SNP ponavštevoval som mnohé miesta, aby som si ich mohol doplniť a s obnaženou hlavou zamyslieť sa nad tými, ktorých životy ležia na mnohých miestach našich hôr a lesov. Všetky, kade kráčame, sú miesta posvätné. Kráčajme s úctou a spomínajme si ich vrúcne.“
Narodil sa v Kiripolci (dnes Kostolište) na rovinatom Záhorí, no stal sa výtvarníkom, ktorý vyjadril monumentalitu horstiev Slovenska – dôverne študoval liptovskú, oravskú i turčiansku krajinu. Sú známe základy, ktoré si osvojoval v českom umeleckom prostredí u Aloisa Kalvodu v Prahe.
Moji kolegovia ho charakterizovali ako najvýznamnejšieho z tých, ktorí (Janko Alexy, Zoltán Palugyay, Miloš Alexander Bazovský) tvorili tzv. mýtus rodného kraja, mýtus zeme a ľudu, resp. dnes podobne o ňom hovoria ako o tvorcovi slovenského národného mýtu. Slovenská literatúra až po ňom s plnou intenzitou hľadala horkosť, ale aj heroickosť a mravnosť života nášho ľudu.
Koncom 30. rokov sa zaradil k hlavným predstaviteľom slovenskej kultúry v Prahe v rámci spolku Detvan. V rokoch 1936 navštívil Moskvu. V čase vojnového slovenského štátu vytvoril rozsiahly cyklus malieb Strážcovia a ochrankyne Slovenska, ilustroval Sládkovičovho Detvana, ktorý však nemal za atribút valašku ale sekeru. Knižku vydala Matica slovenská a Benka zrejme dával znať, čo sa chystá v lesoch, na Dargove, v Ardenách…
Na miestach padlých, olej 1946, Múzeum M. Benku v Martine. Na miestach padlých bojovníkov, olej 1946, Múzeum M. Benku v Martine. Strážcovia a ochrankyne Slovenska – strážca Detvy, SNM
v Martine.Strážcovia a ochrankyne Slovenska – strážca Tatier, olej 1942, SNM v Martine. V spurnom kroku, olej 1945, SNG. Stopy vojen (Stopy kultúr), olej 1947.
Medzi prvé ohlasy na SNP patrili kresbové škice a štúdie z oblasti Sitna. Tie najvýznamnejšie diela pomenoval – Rodina v Povstaní, Cez boje a žiale k slobode, Cestami nádeje, Do Povstania, V spurnom kroku, Na miestach padlých atď. Dopovedzme slovanský hodnotový stav veci. Po Iľjovi Repinovi nik nevyjadril tak intenzívne slovanské dejiny a legendy. Benka však nezobrazil legendy, no ľudového hrdinu a hrdinský boj za slobodu.
Súbor diel Martina Benku z obdobia rokov 1945 až 1947 sa stal doslova pilierom našich pokrokových národných a výtvarných tradícií.