Lýdia Kokavcová
Foto: autorka
V parku pri obecnom úrade stojí malý pamätník, venovaný šiestim hrdinom Slovenského národného povstania. Vďaka nim „nestratil národ aspoň česť“, ako sa píše na prednej strane. O pár desiatok metrov ďalej sa nedá prehliadnuť obrovská socha vojaka na počesť SNP a výročia bojov proti banderovcom. Kto sa rozhodne ísť ešte ďalej, zažíva šok z chápania dejín. Vitajte na Ulici Dr. Jozefa Tisu vo Varíne.
„Vy hľadáte tú našu slávnu ulicu!“ trochu zahanbene hovorí mladý muž, keď sa pýtam na cestu. Názov sa mu nepáči, no je presvedčený, že riešiť by to mali predovšetkým ľudia, ktorí tam bývajú.
Už čoskoro ma jeden z nich oboznamuje s históriou. „Viete, kde by sme boli, keby nebolo Tisa? Viete to? Pod Maďarmi!“ A pokračuje: „To by ste chceli, áno? To by ste chceli?“ Oponujem, že tento človek posielal vlastných občanov do koncentračných táborov. „Nemal inú možnosť!“ odbije ma rázne.
Anonymní „hrdinovia“
„Treba dať trestné oznámenie, že dali dole tabuľu, to je poškodzovanie cudzieho majetku, trestný čin,“ pridáva sa k debate muž v stredných rokoch. V januári tohto roka totiž strhli tabuľu s názvom ulice z prvého domu výtvarník Peter Kalmus a aktivista Michal Greško. Odvtedy ju nikto nenahradil, no majiteľ domu napísal názov na svoj železný plot.
„Celé roky to nikomu neprekážalo, a zrazu je to problém,“ hovorí ďalšia obyvateľka. „To teraz budú meniť všetky tabule, ktoré sú po ňom pomenované?“ pýta sa podráždene. Odpovedám, že takáto ulica nikde inde nie je. „Nie?“ pozerá sa na mňa prekvapene a vytiahne ďalší argument. „Za to všetko môže tá Biela vrana, Ticháková, iba ona tu robí rozbroje, nik iný. Veď nech sa presťahuje, keď sa jej nepáči!“ hovorí nahnevane. Nasleduje množstvo vulgarizmov.
Nikto z opýtaných nechce zverejniť svoje meno ani fotografiu.
Osamelý boj poslankyne
Do Varína chodievala farmaceutka a miestna poslankyňa Lenka Ticháková ako dieťa na prázdniny k starým rodičom. Neskôr sa sem presťahovala, trvalý pobyt v obci má od roku 2014. Dejinami sa nikdy veľmi nezaoberala, až kým v roku 2016 nevyhrali krajské voľby v Banskej Bystrici kotlebovci. Uctievali Jozefa Tisa a ona bývala na ulici pomenovanej po ňom. Začala hľadať v historických prameňoch. O tri roky neskôr už podávala na zastupiteľstvo návrh na zmenu názvu ulice.
Nepredpokladala, že sa z toho stane celoslovenská téma. Bola presvedčená, že získa podporu poslancov a všetko bude trvať veľmi krátko, že podobne zmýšľajú aj ďalší. Stal sa pravý opak: do dnešného dňa ju nepodporil jediný poslanec a jej boj trvá už štvrtý rok. Postupne získala množstvo stanovísk z rôznych inštitúcií o tom, prečo je pomenovanie nesprávne, nekorektné, neetické. „Od Jazykovedného ústavu SAV, cez Židovskú náboženskú obec až po Zväz protifašistických bojovníkov,“ vymenúva. Nič z toho poslanci neakceptovali. Z obyvateľov ju verejne podporila jediná kamarátka, nik viac.
O Tisovi len legendy
„Mám v občianskom preukaze meno vojnového zločinca a hanbím sa za to,“ hovorí Lenka Ticháková. Stará mama jej rozprávala, že za Slovenského štátu sa im dobre nežilo. „Heslo „za Tisa plná misa“ je hlúposť, veď nemala dať deťom čo jesť,“ spomína.
Vo Varíne bola hneď po Žiline druhá najväčšia židovská komunita v kraji, dodnes tu majú cintorín. Židia tu žili od 18. storočia, pred vojnou spolu 25 rodín. Po vojne sa nkto z nich nevrátil. Všetok ich majetok sa arizoval, získali ho Nežidia. Aj tu môžu byť korene toho, prečo sa o Tisovi šíria rôzne legendy, pravda, s celkom iným obsahom. „Vraj Tiso osobne pomohol niektorým miestnym zachrániť strýka či deda,“ tvrdí jeden z obyvateľov. Ako, kedy a kto to bol, sa nevie. Legenda však prežíva ďalej.
SNP a Slovenský štát v jednom
Podľa starostu Varína je pomenovanie ulice po Jozefovi Tisovi legitímne, bol to „prvý slovenský prezident“. Na osobné stretnutie s nami nemá Michal Cvacho čas. V telefonickom rozhovore objasňuje, že keď sa názov v roku 1993 schvaľoval, nikto vraj nepredpokladal, že príde iná doba a my tu „budeme mať trinásť pohlaví a všetko bude inak“. Argumentujem, že so súčasnou dobou to nemá nič spoločné, keďže celých štyridsať rokov predtým tu taký názov ulice nesmel byť.
Starosta odpovedá, že rozhodli obyvatelia a poslanci – a on musí rešpektovať ich názor. Zaujíma ma jeho vlastná mienka, je predsa štatutárom obce. Odpoveď znie: „Ja som ho nepoznal.“ Pýtam sa ešte raz, neverím, že som dobre počula. Začne uhýbať iným smerom: „Ja na to nemám názor a som rád, že na to názor mať nemusím. Ja som sa dosť nasedel na NAKA a vysvetľoval. Nemám čas na to, aby som sa hrabal v histórii, sú dôležitejšie veci, napríklad kde a ako mám umiestniť ľudí do sociálnych zariadení alebo ako vyriešiť energie.“
To, že v obci majú pamätníky hrdinom SNP, pričom Jozef Tiso bol odsúdený okrem iného práve aj za marenie príprav Povstania, pozvanie nemeckých vojsk a zločiny spáchané po potlačení SNP, starostovi neprekáža.
Ako k tomu došlo
Zmenu názvu ulice schválili v roku 1993, dovtedy bola pomenovaná po hrdinovi SNP, kpt. Ladislavovi Pflieglovi. Starostom bol Ivan Androvič. Dnes už nežije. V poznámkach obecnej kroniky z roku 1993 nájdeme nasledovné: „Občania aj z Varína chodievali po otvorení hraníc na národnú púť do Hltottingu (správne Altöttingu, pozn. red.) v Rakúsku, ako tomu bolo 17. apríla 1993 z príležitosti 46. výročia smrti (1947 – 1993) Dr. Jozefa Tisu, ktorý sa utiahol do kláštora v uvedenom meste tesne pred skončením druhej svetovej vojny, avšak jeho úkryt bol vyzradený Dr. Karolom Murínom (viď Literárny týždenník 5.9.1992) a následne dovezený na Slovensko a po súdnom procese popravený. (…)
Obecné zastupiteľstvo prejavovalo hlbokú úctu ku osobe Dr. Jozefa Tisu a na svojom zasadaní po predchádzajúcej podpisovej akcii v časti obce Kamence sa rozhodlo 4. 11. 1993 pomenovať jednu ulicu na Ulicu Dr. Jozefa Tisu.“
Alibizmus a zahmlievanie
O rok a pol neskôr, v auguste 1995 bola v denníku SME publikovaná nasledujúca správa: „Uznesenie o tom, že Ulica Ladislava Pfliegela vo Varíne sa premenuje na Ulicu Dr. Jozefa Tisa, bolo prijaté obecným zastupiteľstvom už pred dva a pol rokom. K premenovaniu ulice však nikdy oficiálne nedošlo. Pre Českú tlačovú agentúru (ČTA) to povedal bývalý starosta obce Ivan Androvič. V piatkovom a sobotňajšom vydaní niektorých slovenských denníkov sa objavila správa, že vo Varíne neďaleko Žiliny bola tesne pred výročím Slovenského národného povstania premenovaná ulica nesúca dosiaľ meno hrdinu SNP Pfliegela podľa prezidenta fašistického slovenského štátu z 2. svetovej vojny Tisa.
Názvoslovná komisia v Žiline s tým vtedy nesúhlasila a nesúhlasí s tým ani súčasné obecné zastupiteľstvo. Uskutočnila sa aj protestná podpisová akcia obyvateľov, povedal I. Androvič. Terajší starosta Varína Karol Strásky podľa Androviča uvažuje v súvislosti s nepravdivými správami v tlači o podaní na súd. Vo Varíne však viac ako dva roky údajne visí v Pfliegelovej ulici tabuľa s menom Jozefa Tisa bez toho, aby ju niekto odstránil. „To tam zavesili nejakí horlivci, ľudia s tým nesúhlasia,“ uviedol Androvič.“
Dvadsať ľudí za Tisa
Kto tu klamal? Miestny kronikár alebo starosta Androvič v tlači? To sme sa, bohužiaľ, nedozvedeli. Bývalý starosta, Karol Strásky, totiž v čase našej návštevy vo Varíne nebol doma. Na náš odkaz so žiadosťou o stretnutie nereagoval.
O vtedajšej podpisovej akcii hovorí aj poslankyňa Ticháková. „Áno, zhruba dvadsať ľudí z našej ulice sa vyslovilo za premenovanie, ostatní boli proti“, hovorí Lenka Ticháková. Paradoxom je, že mnohí z tých, ktorí boli vtedy proti, teraz volajú po ponechaní názvu najhlasnejšie. A naopak.
Výmena dokladov neprekážala
Pri hlasovaní o proteste Generálnej prokuratúry SR jediná Lenka Ticháková bola za zrušenie názvu, ostatní poslanci sa zdržali. Podobne ako v 90. rokoch, aj teraz vo Varíne rozhoduje alibizmus a zahmlievanie. Výsledkom je, že spokojní sú všetci, pretože konečné slovo bude mať súd. Ťarcha rozhodovania a zodpovednosti, ktorú má zniesť každý verejný činiteľ, sa preniesla inde.
Do vynesenia rozsudku však budú občania argumentovať zníženým komfortom, strateným časom a peniazmi, o ktoré by vraj prišli, keby si museli vymieňať doklady. To je totiž jeden z ďalších hlavných argumentov, prečo ulicu nepremenovať. Nič z toho im však v roku 1993 neprekážalo. Starosta a poslanci budú naďalej hovoriť, že „občania to tak chcú“.
Mimochodom, na konci Ulice dr. Jozefa Tisu, po zahnutí vpravo, sa začína Ulica Andreja Hlinku.