Foto – Włodzimierz Wasyluk a Rafal Milach
Len dva týždne pred 99. narodeninami zomrela v Osvienčime účastníčka protinacistického odboja a väzenkyňa koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Posmyszová počas okupácie Poľska pracovala v káblovej továrni a navštevovala odbojármi organizované podzemné vzdelávacie kurzy. Vo veku 18 rokov ju v roku 1942 zatkli pre spoluprácu s poľským odbojom v Krakove. V tom istom roku bola deportovaná do Auschwitzu-Birkenau. Tam zažila počas dva a pol roka, okrem neľudského zaobchádzania prekonala na konci roku 1942 nákazu týfusom na ktorú takmer zomrela. Nasledujúci rok ju vybrali pre jej znalosť nemčiny za pisárku do kuchyne a skladu chleba. V januári 1945 prežila pochod smrti a následne ju deportovali do Ravensbrücku a jeho satelitného tábora Neustadt-Glewe. Tam sa dočkala oslobodenia.
Po vojne sa v Poľsku stala známou spisovateľkou. Jej najnámejšou knihou je autobiografický príbeh Cestujúca z kabíny č. 45. Výnimočnosť diela spočíva v skutočnosti, že je jedno z prvých, založených na opise reality z pohľadu väzniteľa, dozorkyne v Auschwitzi. Prostredníctvom postavy bývalej dozorkyne, ktorá sa 16 rokov po vojne stretne na záoceánskom parníku už v novej sociálnej roly manželky nemeckého diplomata s bývalou väzenkyňou, autorka kladie otázky o morálnej vine nacistov, esesákov a ich prisluhovačov. Približuje dilemu ich začlenenia do povojnovej spoločnosti a otázku do akej miery si uvedomovali a boli ochotný priznať svoju vinu.
Posmyszová bola držiteľkou najvyššieho poľského vyznamenania Radu bielej orlice ako aj Záslužného rádu Spolkovej republiky Nemecko. (podľa culture.pl spracoval b.b.)