Braňo Ondruš
Tohtoročné oslavy SNP predstavujú doterajšie vyvrcholenie systematické tlaku vlády a osobitne ministra obrany Jaroslava Naďa na likvidáciu nášho zväzu. Múzeum SNP sa v jeho rukách stalo nástrojom vytláčania SZPB na okraj osláv a jeho pracovníci sa aktívne zapojili do „zneviditeľnenia“ zväzu.
Keď vlani vláda ešte dovolila prehovoriť zástupcovi SZPB, predseda Pavol Sečkár prenechal toto právo partizánovi Vladimírovi Strmeňovi. Ten pripomenul slová generála Teodora Šlajcharta, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je srdcom odbojárov a Múzeum SNP je ich rozumom. Jeho nový majiteľ však zdravý rozum potratil už dávno a zdá sa, že zamestnanci múzea sa k nemu lojálne pridávajú. Aby tradícia SNP prestala vo svojej pravdivej podobe v našej spoločnosti žiť, stačí už len zatlačiť na srdce, aby prestalo biť.
Nesúhlasíme s vylúčením verejnosti
Odbojári rozum nepotratili, a tak sa nemôžu zmieriť, že „rozum odboja“ sa usiluje odňať ich organizácii účasť na zachovávaní tradícii SNP. Po dlhých rokoch dnešní mocipáni vylúčili SZPB spomedzi organizátorov ústredných osláv v Banskej Bystrici. Riaditeľ Múzea SNP Marián Uhrín sa na Kališti usiloval presvedčiť nášho kolegu, že zväz nikdy spoluorganizátorom nebol, lenže sú medzi aj mladí pamätníci – lebo to bolo len nedávno – ktorí sa, súc delegovaní zväzom, zúčastnili na oslavách s visačkou „Organizátor“. Šéf Múzea SNP radšej úplne vymazal logá organizátorov na pozvánke, len aby tým mohol zdôvodniť, prečo z nej zmizol znak SZPB.
—————————————————————————–
Zväz tak nemal žiadny vplyv na organizáciu pondelkového podujatia, najmä na pokračujúce vylúčenie verejnosti z neho. SZPB už vlani deklaroval, že nesúhlasí s obmedzeniami, ktoré bežným ľuďom neumožnili zúčastniť sa na centrálnych oslavách. Dnešné vedenie Múzea SNP otrocky prispieva k privatizácii osláv Povstania, z ktorých sa namiesto celonárodnej záležitosti stáva súkromná párty vládnych predstaviteľov. Tí majú plné ústa potreby posilňovať demokratické a antifašistické myslenie ľudí, ale v skutočnosti im upierajú účasť na podujatiach, ktoré túto úlohu dokážu napĺňať.
Opakovanie chýb minulosti
Kritici môžu namietať, že aj komunistický spôsob osláv SNP v minulosti viedol k odcudzenie mladých k jeho tradíciám. Mnohým z mladej generácie 80. rokov oslavy Povstania znechutili sterilné a viditeľne neúprimné prejavy politikov. Oslavy boli často povinnou jazdou bez vytvárania skutočného vzťahu k odkazu Povstania i jeho účastníkom. Živá tradícia bola záležitosťou rodinnej výchovy, či osobného nasadania účastníkov SNP a nie spoločenského pôsobenia mocenských štruktúr. Dokonca aj stretnutia s priamymi účastníkmi boli neraz ťažkopádne a ich rozprávanie umelo usmerňované.
Lenže sila odkazu SNP sa ani na prelome 80. a 90. rokov nestratila. Vďaka tomu, že priami účastníci a ich rodinní príslušníci, ktorí si k SNP vytvorili silné racionálne i citové puto predstavovali veľkú a aktívnu časť spoločnosti po roku 1989. Úprimné a radostné stretnutia na konci augusta hoc aj bez záujmu štátnych orgánov na začiatku 90. rokov nám poskytli dostatok energie, aby sme dokázali zmobilizovať sily na boj s pohrobkami klérofašizmu a nacizmu, ktorí pod rúškom antikomunizmu chceli vznikajúcej republike vtlačiť charakter tej vojnovej z rokov 1939 – 1945.
Bez ľudí, úprimnosti a spontánnosti
Súčasná vláda sa dopúšťa rovnakého zločinu, ako kedysi komunistická. Zatiaľ čo vtedy boli oslavy SNP preplnené povinne nahnanými ľuďmi, teraz sa na nich nemôžu zúčastniť ani tí, ktorí o to majú úprimný záujem. Prístup síce opačný, ale výsledky rovnako devastačné. Ba oveľa horšie, pretože dnes už tých priamych účastníkov Povstania, ktorí by neformálne mohli vyvážiť likvidačné pôsobenia vládnych štruktúr je hrozivo málo a sú na sklonku života a, celkom prirodzene, zväčša aj síl. Aký smutný bol minulý pondelok pohľad na poloprázdne priestranstvo v areáli Múzea SNP pri spomienke na vlaňajšie slová Vlada Strmeňa: „Nesmierne som si vážil, že som sa stal súčasťou ústrednej kapely na oslavách 1. výročia SNP v Banskej Bystrici. Neviete si predstaviť to nadšenie zo slobody a demokracie. Na oslavy prišlo vyše 70-tisíc ľudí. Spontánne, nikto ich nenahnal, neorganizoval.“
Na konci ôsmej dekády od vypuknutia SNP vláda likviduje akúkoľvek spontánnosť a úprimnosť vo vzťahu verejnosti k Povstaniu a jeho hodnotám. Inak to vyzerá len na regionálnych a miestnych podujatiach, ktoré – nielen k samotnému výročiu v auguste – organizujú štruktúry SZPB po celom Slovensku. Stačí zalistovať v niekoľkých číslach Bojovníka, aby človek videl, koľko úsilia vkladajú funkcionári zväzu na všetkých úrovniach, aby nenásilným spôsobom – umeleckou súťažou či športovým zápolením – vtláčali do myslí a sŕdc mladých ľudí pozitívny vzťah k SNP a protifašistickému odboju.
Múzeum SNP v šíku likvidátorov
MO SR dotáciami podporuje starostlivosť samospráv o pomníky, lenže ich samotná existencia nevytvorí vzťah žiadneho človeka – mladého či starého – k hodnotám a tradíciám boja proti fašizmu. Dôležité je, čo sa okolo nich deje. Tisíce podujatí v réžii ZO SZPB však zostávajú bez akejkoľvek podpory štátu. Ba čo viac, ministri Naď a Mikulec usilovne likvidujú aj samotnú podstatu zväzu, jeho základné fungovanie, primárne služby, ktoré dobrovoľní funkcionári v mestách a obciach potrebujú pre rozvíjanie činnosti práve preto, že sú dobrovoľní. A, samozrejme, útok smeruje najmä na komunikačné kanály SZPB, lebo bez nich sa taká veľká organizácia ťažko vnútorne riadi a koordinuje a najmä, nemôže oslovovať širšiu verejnosť.
Isteže, neprekvapuje, že vyššie popísané súvislosti si neuvedomí taký prízemný človek plný primitívnej nenávisti, akým je minister obrany, ale že nezídu na um ani intelektuálne zdatným historikom, to je vážna výstraha. Alebo aj zídu, ale svoje historické poznanie súvislostí – veď história je matka múdrosti – zahodili do odpadkov, lebo je brzdou v poníženej službe aktuálnej moci.
Bez SZPB tradícia SNP zomrie
Nech si to riaditeľ Múzea SNP a jeho poskokovia chcú priznať či nie, zadusenie SZPB bude znamenať nenapraviteľnú ranu udržiavaniu živej tradície Povstania. Nech sa historici múzea aj roztrhajú, je ich primálo, aby vyvážili to množstvo našich aktívnych členov, ktorí malými, ale celoročnými krôčikmi vytvárajú pozitívny vzťah nových generácií k demokratickej a antifašistickej tradícii našich odbojových predkov. Nech sú expozície Múzea SNP akokoľvek multimediálne a moderné, žiaci či študenti, ale aj dospelí ich navštívia len občas. To všetko je potrebné, ale jednoducho to nestačí.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je srdcom odbojárov a Múzeum SNP je ich rozumom, povedal dnes už nebohý generálmajor, jeden z hrdinov Povstania. Nuž, keď sa rozum pokúša zadusiť srdce, k smrti – v tomto prípade živej a úprimnej povstaleckej tradícii ako piliera slovenskej spoločnosti – je už len krôčik.