Primátor Brezna Tomáš Abel prednáša slávnostný príhovor.
Milan Kováčik, predseda SZPB Brezno 2
Foto autor
Mestá Tisovec a Brezno spája historická skutočnosť, že ich koncom januára 1945 oslobodzovala nielen Červená, ale aj 4. rumunská armáda.
Obe zvádzali ťažké boje proti nepriateľovi, v podmienkach tuhej zimy, zlého zásobovania potravinami, nedostatočnom oblečenia. To sa podpísalo na množstve padlých najmä z rumunskej armády.
Návšteva z rumunského mestečka
V nedeľu 20. septembra 2015 priviedol do Brezna Peter Mináč, v tom čase primátor Tisova, 9-člennú delegáciu z mestečka Tautii Magheraus z Marmarušskej župy, ležiacej v horskej oblasti severného Rumunska, aj s starostom Antonom Ardeleanom. Spoločne so zástupcami mesta Brezno odhalili pamätnú tabuľu „Na večnú pamiatku hrdinom rumunskej armády …“, ktorú umiestnili na Kuzmányho ulici, na žltej budove za železničným priecestím.
Miesto nevybrali náhodne. Vyplývalo z požiadavky hostí, ktorí sa zaujímali o osud svojho rodáka poručíka Ion Soreanu-Șiugariu (6. 6. 1914 – 1. 2. 1945). Tento mladý muž, pred narukovaním talentovaný básnik a novinár, zahynul vo veku 30 rokov neďaleko od tohto miesta smerom k Malej železničnej stanici.
Pri pamätnej tabuli v Brezne
V piatok 27. januára 2023 mesto Tisovec oslavovalo už od rána 78. výročie oslobodenia. Peter Mináč, teraz vo funkcii predsedu ZO SZPB, sa napoludnie rozhodol prísť do Brezna a položiť veniec aj k tejto tabuli. Jeho úmysel podporila skupina aktivistov SZPB a členov Klubu vojenskej histórie v uniformách.
V Brezne ich všetkých privítal primátor Tomáš Abel a zástupcovia oblastnej organizácie SZPB na čele s predsedom Jaroslavom Demianom. Po kladení vencov a oficiálnych príhovoroch som dostal slovo, lebo mojím hobby je študovanie regionálnej histórie.
V Horehronskom múzeu som objavil dva významné dokumenty, ktoré popisujú nielen situáciu na bojisku v Brezne, ale aj ako zahynul 1. februára 1945 Ion Soreanu-Șiugariu.
Prvý dokument pochádza zo spomienok hlavného práporčíka Mirona V. Justina, vojnového veterána z rokov 1941 až 1945. Druhý je úryvkom z listu lekára Eugena Ciura (Regiment 27. pechota) adresovaného mladej Ionovej manželke. Vyberám z neho, lebo dáva obsahove lepší obraz.
Lucia, strácam sa… zachráňte ma
Po čiastočnom oslobodení Brezna 31. januára 1945 bolo mesto dňom i nocou predmetom nemeckého delostreleckého bombardovania. Hovorilo sa, že za ním stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali so sebou vysielačku. Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade panoval veľký zmätok.
Plukovník pozval Soara (Slnko) – Ion Șiugariu do svojho osobného koča, aby ho previezol za front. Soare to však odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké delostrelectvo začalo strieľať na preplnenú cestu a železničnú trať vedúcu do mesta. V tom čase sa Soare nachádzal na okraji cesty – v bode, ktorý sa mu zdal bezpečný. Bol pokojný a naďalej vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko neho a výbuch mu zasiahol nohy. Svedkovia hovoria, že ich mal obe zlomené a bol zasiahnutý aj do brucha.
Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek, aby sa zabránilo veľkej strate krvi. Naložili ho postranného vozíka motocykla a vydali sa s ním do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol odkázať manželke pár slov: „Lucia, strácam sa… zachráňte ma… “ Následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne o desať minút od zranenia zomrel. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Polhore – vojenský i dedinský kňaz za účasti ľudí z dediny.
⁎⁎⁎
Keď po vojne vybudovali nad Zvolenom ústredný cintorín príslušníkov Rumunskej kráľovskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, previezli tam telesné pozostatky Iona Soreanu-Șiugariu a jeho ďalších bojových druhov.
Kedykoľvek povedie vaša cesta v Brezne popri tejto pamätnej tabuli, spomeňte si na jeho utrpenie a venujte mu tichú spomienku. Z vďaky za našu slobodu.