Eva Hrabková, predsedníčka ZO SZPB Solivar Prešov

Po vojakoch 320. gardového streleckého pluku 4. ukrajinského frontu pod vedením pplk. A. P. Fokina a jeho zástupcu J. L. Rotina vstúpili pred 78 rokmi do Prešova príslušníci 1. československého armádneho zboru na čele s generálom Ludvíkom Svobodom. Nemeckí vojaci sa stiahli takmer bez boja.

Vojna tvrdo a tragicky zasiahla Prešovčanov ešte 20. decembra 1944. Pri bombardovaní mesta zahynulo 120 členov odboja v ruinách budovy vtedajšieho gestapa. Ďalší civilisti, ktorí nestihli dobehnúť do krytov umierali ranení na chodníkoch v dvadsaťstupňovom mraze. Dovedna 240 tragických úmrtí prinieslo more žiaľu pre smútiace rodiny tesne pred Vianocami .

Smrť kosila i po vojne

My, ktorí sme sa narodili pod mierovým nebom nesmieme zabúdať na utrpenie civilného obyvateľstva i nezmyslené straty životov mladých mužov na bojiskách, v zákopoch či leteckých bitkách po celej Európe. Naša mestská časť prišla vo vojne o 170 ľudí, z toho 50 tvorili umučení Židia. Na následky vojnových útrap, zranení z bojov alebo väznenia v táboroch však ľudia umierali aj po oslobodení.

Na Solivare si smrť si vybrala krutú dať i z radov tých najslabších. Pri hrách vo vodnej nádrži Mindžala nastal výbuch míny a navždy preťal krehkú niť života trom malým chlapcom. Vojna sa nepýta, či si dospelý alebo dieťa. Vojna nie je počítačová hra, v ktorej máme ďalšie „životy“. Nezabúdajme a nedopusťme nástup neonacizmu v zemi našich predkov pod krásnymi Tatrami.

Bolestivé slová

Stále žijú medzi nami priami účastníci bojov s nemeckými nacistami. Prelievali krv na bojiskách a hovoria nám o dobe pred vojnou, keď politici absolútne nezvládli svoje poslanie. My si našich priamych účastníkov SNP vážime a skláňame sa pred ich vlasteneckým duchom i čistým srdcom.

Srdce vojaka, ktoré bije pre vlasť už vyše deväťdesiat rokov, odmieta znevažovať pietny akt ktorejkoľvek ZO SZPB. Expresívne slovo „čvarga“ z úst ministra obrany zjatrilo rany utŕžené v boji s fašistami, ktoré sa hoja už 78 rokov. Sme kresťania, a preto mu odpúšťame, lebo „nevie, čo činí“.