Jozef Lysý, politológ

Peter Weiss v knihe Máme republiku! s podtitulom Eseje o slovenskej štátnosti ponúka už publikované texty, ktoré pramenia nielen z teoretických poznatkov, ale predovšetkým z jeho politických aktivít a osobných skúseností najmä po novembri 1989.

Publikáciu rozčlenil do troch obsahovo nadväzujúcich častí. V prvej nazvanej Politické peripetie vzniku a vývoja Slovenskej republiky ponúka výstižný popis vyvrcholenia politických zápasov mnohých generácií s výsledkom, po ktorom dlhodobo túžili. Nešlo o ľahkú cestu a ich výslednica nebola iba zásluha dvoch protagonistov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa.

Predchádzalo jej tragické obdobie, ktoré náš kontinent zažil v 20. storočí: dve svetové vojny. Koniec druhej poznamenával aj odvážny počin slovenského národa – SNP. Slováci sa ním zaradili k nemnohým národom, ktoré sa aj cenu krvavých represálií postavili na stranu víťazných mocností pri porážke fašizmu a nacizmu.

„Koncom septembra 1992 sme zviedli zápas so silami, ktoré chceli nadviazať na vojnový slovenský štát,“ zdôrazňuje Peter Weiss, „dokonca rehabilitovať Jozefa Tisu. Vtedy sme v SNR schválili 29. augusta za štátny sviatok a občania to prijali.“ Za mimoriadne dôležité považuje oslavy 50. výročia SNP v Banskej Bystrici, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, niekoľko prezidentov a ďalších predstaviteľov štátov, ktorých občania bojovali v Povstaní. Bolo to potvrdenie aj pre zahraničie, že sa mladá Slovenská republika jednoznačne hlási k princípom slobody a demokracie.

Weiss pripomína mimoriadnu úlohu Vianočnej dohody z decembra 1943, ktorá sformovala ilegálnu Slovenskú národnú radu a odštartovala prípravy na ozbrojené povstanie. Bola dielom rôznorodých i protikladných politických síl v záujme prekonania existenčnej krízy, v ktorej sa ocitol náš národ. Racionálnym východiskom zo situácie pre jej účastníkov sa stalo nové definovanie čs. štátnosti na princípe rovný s rovným. Politické vedenie SNP sa prihlásilo k obnove ČSR a bolo teda podmienené tým, že sa uzná svojbytnosť slovenského národa.

Autor monografie odmieta zavrhovanie SNP ako „povstania proti vlastnému štátu“, čo robila ľudácka propaganda po jeho vypuknutí a potom z exilu. Po novembri 1989 sa novoľudácke politické prúdy snažia oživovať noví nekritickí obdivovatelia vojnovej republiky, ktorí sedia aj v slovenskom parlamente.

Ide to účelový politický mýtus. Štátoprávny program SNP sa nemohol opierať o ilúzie, dogmy a fundamentalistické dogmy. Ľudia, ktorí ho vytvorili, neuvažovali o histórii ako mnohí dnešní kritici v pokoji pracovní a klubov, ale robili dejiny s rizikom väzenia a smrti, a preto zodpovedne. Aj tieto slová významného historika Ľubomíra Liptáka pripomenul Weiss.

Druhá kapitola knihy Štátnosť a jej tradície prináša ďalšie úvahy a eseje napísané mimoriadne kultivovaným jazykom, ktoré sa zaoberajú charakterom nášho súčasného štátu, a v tretej kapitole Slovenská štátnosť a maďarská otázka predstavuje jej význam v slovensko-maďarských vzťahoch.

Peter Weiss napísal knihu dôstojnú svojho autora.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *