Vedecký pracovník Matice slovenskej Lukáš Perný
Martin Krno
Foto Ján Rohár
Tohto roku si pripomenieme 120. výročie narodenia Ivana Horvátha. Právnika, spisovateľa, verejného činiteľa a sociálneho demokrata, ktorý v januári 1944 stal spolu s národohospodárom Petrom Zaťkom rozšíril počet ilegálnej Slovenskej národnej rady zo šiestich na osem.
Podľa jeho dcéry Jany Schillerovej-Horváthovej sa však už na jeseň 1943 podieľal na zostavovaní Vianočnej dohody, programového dokumentu, na základe ktorého sa pripravovalo Povstanie.
Na vernisáži výstavy zo Senice
Členovia SZPB a Slovenského protifašistického hnutia (SPH) sa 11. januára zúčastnili na milom podujatí – vernisáži výstavy Dr. Ivan Horváth, život a dielo v priestoroch bratislavského gymnázia nesúceho jeho meno. Hostí, vrátane predsedu samosprávneho kraja Juraja Drobu a Horváthových príbuzných, privítala Eva Stanková, riaditeľka strednej školy aj s bilingválnym štúdiom slovenského a ruského jazyka.
Výstavné banery jej na niekoľko týždňov zapožičalo Záhorské osvetové stredisko v Senici, kde sa Horváth narodil 26. júla 1904. Riaditeľka ZOS a tajomníčka tamojšieho OblV SZPB Ľubica Krištofová priblížila pohnuté životné osudy tohto účastníka protifašistického hnutia, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil vo vysokých politických funkciách a v diplomacii, až ho za bývalého režimu postavili pred súdny proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami.
Po desiatich rokoch väznenia Horvátha s vážne podlomeným zdravím prepustili na slobodu, zomrel o niekoľko mesiacov – 4. septembra 1960. Rehabilitovali ho až posmrtne po troch rokoch.
Medzi manželmi Jakubiskovcami stojí
Ivan Horváth najmladší, vpravo Jana_Schillerová-Horváthová.
Gymnázium s čestným názvom
To, ako škola dostala čestný titul Gymnázium Ivana Horvátha prítomným priblížil jeho niekdajší riaditeľ Augustín Šutta. Panelákové sídlisko Pošeň stavali za politického odmäku koncom 60. rokov a tak už mohli pomenovať jednu z ulíc po Horváthovi. Ale tunajšia stredná škola až do roku 2001 sa volala iba Gymnázium na Ulici Ivana Horvátha.
Po novembri 1989 pedagógovia aj žiaci sa podrobnejšie zaujímali o túto významnú osobnosť, ktorá mala byť podľa svojich zásluh v odboji hrdinom, no v skutočnosti Horvátha v 50. rokoch nespravodlivo obvinili a odsúdili na dlhoročný žalár. Preto začali pomýšľať, že by gymnázium oficiálne nieslo jeho meno.
„Posledným dôvodom na to bola,“ vysvetľoval pán Šutta, „prajnosť vtedajšieho ľavicového intelektuála a ministra školstva Milana Ftáčnika. Keď som ho požiadal o udelenie čestného pomenovania, prejavil podrobné vedomosti o doktorovi Horváthovi aj potešenie, že taký návrh môže odobriť. Keby ešte žil, určite by sa rád na tomto stretnutí zúčastnil.“
Inšpirácia pre našu vlastnú cestu
Emeritný učiteľ dodal: „Keď sa pozrieme na život a dielo Ivana Horvátha, môžeme tam nachádzať inšpiráciu pre našu vlastnú cestu v rámci vzdelávania aj hodnotenia súčasných udalostí. Jeho práca, myšlienky a osud nám otvárajú okno do spoločenských tém, ktoré sú stále aktuálne. Poskytujú príležitosť a dávajú i posmelenie otvorene diskutovať o problémoch, ktorým dnes čelíme.“
Analýzu literárnej činnosti JUDr. Horvátha predstavil vedecký pracovník Matice slovenskej Lukáš Perný. Tradične emotívne so spomienkami na svojho otca vystúpila Jana Schillerová-Horváthová.
Pre viacerých bola prekvapením účasť známej herečky a filmovej producentky Deany Horváthovej-Jakubiskovej, z ktorej sa vykľula neter Ivana Horvátha. Pochopiteľne, na svojho strýka si už nepamätá, ale v rodine sa o ňom často s úctou a oduševnením rozprávalo. Manželka nedávno zosnulého režiséra Juraja Jakubiska sa dojímavo prihovorila študentom nielen z tejto školy.
Medzi hosťami podujatia nechýbal ani vnuk – Ivan Horváth najmladší, ktorý na tomto gymnáziu svojho času zmaturoval spolu s vnukom Ladislava Novomeského, bývalým ministrom školstva Danielom Bútorom.
