Martin Krno, foto autor a jeho archív
Na slávnostnom ceremoniáli udeľovania štátnych vyznamenaní v budove Slovenskej filharmónie v sobotu 11. januára prezident Peter Pellegrini v príhovore vyzdvihol, že si minulý rok Slovensko pripomenulo 80. výročie Slovenského národného povstania, „a preto bude dnešný večer patriť aj tým, ktorí bojovali za našu slobodu“.
A skutočne, medzi 18 ocenenými boli aj piati účastníci protifašistického odboja. Za všetkých Rady Ľudovíta Štúra prevzali ich príbuzní, lebo sa dnešných dní nedožili. Žiaľ, vrátane dvoch odbojárov z Bratislavy, ktorí skonali iba minulý rok: Anna Bergerová a Karol Kuna.
KAROL PEKNÍK
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, vojenský druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky dostal Karol Pekník (1900 – 1944), rodák z Pezinka, kde pôsobí základná organizácia SZPB s čestným názvom po ňom. Po maturite študoval na viacerých vojenských školách. V rokoch 1039 až 1944 pôsobil ako náčelník Hlavného štábu MNO a profesor Vysokej školy vojenskej v Bratislave.
Po vypuknutí SNP ho menovali za veliteľa obrannej oblasti. Podieľal sa na vývoji stratégie a taktiky boja povstaleckej armády v SNP. Pri obci Pohronský Bukovec ho 1. novembra 1944 zajali príslušníci Einsatzkommanda a v ten istý deň ho pri pokuse o útek zastrelili. Po oslobodení jeho telesné pozostatky exhumovali a previezli do rodného mesta, kde je pochovaný. Ešte v roku 1946 ho in memoriam povýšili do hodnosti brigádneho generála.
ANNA BERGEROVÁ
Keď Nemci 31. augusta 1944 obsadili Haburu, rodnú dedinu Anny Bergerovej (1930 – 2024), so sestrou a matkou odišla k partizánskemu zväzku Čapajev pod vedením Ľudovíta Kukorelliho, kde pôsobila ako ošetrovateľka a spojka, pašovala muníciu a zbierala informácie o okupantoch. Po prechode zväzku cez front v poslednej dekáde novembra ošetrovala ranených vojakov, partizánov a bývalých väzňov vracajúcich sa z koncentračných táborov.
Po skončení vojny vyštudovala gymnázium v Humennom a právnický kurz na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola funkcionárkou Slovenského zväzu žien, poslankyňou národného výboru a angažovala sa v spoločenskom a politickom živote, aj keď už žila na dôchodku. Zomrela 19. februára 2024. Pochovali ju na cintoríne v Slávičom údolí.
KAROL KUNA
Rovnako ako ďalšieho vyznamenaného – Karola Kunu (1928 – 2024). Rodák z liptovskej obce Bobrovec pomáhal otcovi v ilegálnej práci proti ľudáckemu režimu. Počas SNP pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu Slovanov ako spojka. Zúčastnil sa na viacerých ozbrojených akciách v Liptove, Turci a v okolí Donoval.
Po vojne vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, pracoval na viacerých ústredných inštitúciách. Prakticky až do svojej smrti 20. októbra 2024 chodieval na besedy so žiakmi základných a stredných škôl. Bol dlhoročným členom predsedníctva Ústrednej rady SZPB.
ŽIVODAR TVAROŽEK
Ďalší nositeľ vyznamenania Radu Ľ Štúra II. stupňa in memoriam pochádzal zo známej rodiny Tvarožkovcov spojenou s neodmysliteľnou bratislavskou Metropolkou. Už ako 16-ročný sa Živodar Tvarožek vďaka svojmu otcovi začlenil do odboja v rámci ilegálnej skupinu Flóra. Spolu s bratrancom Branislavom (ešte žije) sa neskôr dostal do vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý v Povstaní sprevádzal generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta až do ich prezradenia v Pohronskom Bukovci.
V roku 1949 emigroval do americkej okupačnej zóny Nemecka, kde sa dal do služieb protikomunistického odboja. Vrátil sa naspäť do Československa, aby ako zahraničný agent-chodec posielal na Západ správy spoza železnej opony. ŠtB ho však odhalila a v procese s veľkokaviarnikom Tvarožkom ho odsúdili na trest smrti. Rozsudok mu neskôr zmenili na doživotie. V komunistických väzeniach strávil 16 rokov. Zomrel 17. marca 2015.
MARGITA KOCKOVÁ
Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, občianskym druhom, in memoriam ocenili za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody Margitu Kockovú (cca 1915 – 1945). Od septembra 1940 vyučovala v ľudovej škole v Gemerskej Polome, no už pred príchodom do tejto obce dodržiavala úzke kontakty s ilegálnymi pracovníkmi z viacerých oblastí Slovenska. Po vypuknutí SNP odišla do Slavošoviec, kde okrem politickej činnosti organizovala zbierky peňazí, šatstva, bielizne, obuvi, obväzového materiálu a liekov i potravín pre bojujúce partizánske oddiely v Slavošovskej doline.
Po obsadení Dobšinej Nemcami v ľudovej škole v Čiernej Lehote zriadili poľnú nemocnicu, kde Margita pomáhala pri ošetrovaní ranených vojakov a partizánov. Mala veľký podiel na záchrane štyroch anglických parašutistov, ktorých neskôr šťastne previedli cez nemecké línie do bezpečia. Čiernu Lehotu 4. decembra obkľúčili fašistické vojská. Margita Kocková sa so skupinou partizánov dostala do oblasti Polomky. Tu ju poverili sprevádzať anglo-americkú vojenskú misiu. Špeciálna jednotka Edelweiss 26. decembra prepadla chatu pod Polomkou, v ktorej chytili všetkých členov misie i Kockovú. Odvliekli ju do koncentračného tábora a popravili 24. januára 1945 v dolnorakúskom Mauthausene.