Vážení členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, členovia Ústrednej rady SZPB, funkcionári a členovia Zväzu,
dňa 20. mája 2025 uplynuli dva roky od XVIII. zjazdu SZPB. Pri tejto príležitosti je opäť na mieste sa zastaviť a úprimne zhodnotiť, čo sa podarilo – a čo sa, žiaľ, nepodarilo vôbec.
Presne pred rokom som písal komentár k prvému výročiu tohto pamätného zjazdu. Ubehol ďalší rok, a hoci by niekto očakával, že sa situácia medzičasom zlepší, vyjasní alebo aspoň stabilizuje, realita je presne opačná.
V priebehu prvej polovice roka 2024 sme od vedenia SZPB – na čele s Viliamom Longauerom – počúvali veľké sľuby o údajnej dohode s premiérom a o tom, že SZPB získa 500- až 800-tisíc eur.
Od začiatku som verejne upozorňoval, že ide o nepodložené a zavádzajúce tvrdenia. A čas mi dal za pravdu: realitou bola dotácia vo výške 120-tisíc eur. Teda nie viac, ale výrazne menej, než sa tvrdilo.
Ministerstvo vnútra navyše potvrdilo, že SZPB nespolupracovalo s kontrolou Úradu inšpekčnej služby, čím vedenie samo prispelo k tejto situácii.
Ešte znepokojujúcejšie je, že bráni aj vnútornej kontrole – Ústrednej revíznej komisii.
Nemáme žiadny prehľad o tom, aká je aktuálna finančná situácia SZPB, ani kam zmizli peniaze, ktoré mal zväz ešte v roku 2023.
Vieme len to, že SZPB prestáva plniť svoje zmluvné povinnosti – neplatí odmeny a mzdy oblastným tajomníkom a tajomníčkam, a niektorí zamestnanci ústredia zostali bez výplaty.
A čo vedenie? Predseda a tajomník Ústrednej rady – s krásnym platom, ktorý si okamžite po svojom nástupe dali zvýšiť? Dostávajú ho alebo nie? Pretože ak by mali byť hodnotení podľa svojich výsledkov, mali by SZPB platiť oni – nie naopak.
Nedá mi nespomenúť aj nedávny list predsedu Longauera, ktorého cieľom nebolo nič iné než emočne vydierať oblastných tajomníkov, aby sa vzdali svojich zmluvných a zákonných nárokov.
Najhlasnejšiemu kritikovi vraj predseda osobne preplatí dlh z vlastného dôchodku – to je absurdné. Je na tom SZPB naozaj tak zle, že je odkázaný na peniaze z Longauerovho dôchodku?
Možno si to nie každý uvedomil, ale týmto listom Longauer de facto potvrdil svoju vlastnú neschopnosť a zlyhanie.
Ak by zväz riadil zodpovedne a transparentne, žiaden dôchodok by nemusel vstupovať do hry.
V tejto chvíli už naozaj nie je čas na ďalšie debaty – treba okamžite konať.
Čo sa týka financovania – už minulý rok som vedeniu SZPB v otvorenom liste radil, aby konečne využilo aj iné možnosti podpory svojich aktivít.
V oblasti prevencie extrémizmu, fašizmu, historickej pamäte, vlasteneckej výchovy či práce so seniormi existujú viaceré výzvy a granty:
od ministerstva školstva, spravodlivosti, kultúry, obrany, práce, aj zahraničných vecí.
Navyše, dá sa zapojiť aj do regionálnych grantových programov samosprávnych krajov alebo európskych projektov.
SZPB by úplne legitímne mohol žiadať a získavať prostriedky na činnosť, modernizáciu a podporu oblastných organizácií. A nejde o žiadne prázdne predstavy – podobne to funguje inde. Ako šéfredaktor časopisu Tretí vek pri Jednote dôchodcov na Slovensku som sa sám podieľal na príprave projektu, vďaka ktorému sa podarilo navýšiť dotáciu z ministerstva práce. Keď sa chce, cesta sa nájde.
No realita u nás v SZPB? Vidíme nulovú iniciatívu, žiadne výsledky, žiadne projekty.
A nečudujme sa – veď ak „experti“ ako Longauer, Marton, Lacko, Buľko vedú SZPB, tak niet sa čo čudovať, že grantová politika a rozvoj sú pre nich španielska dedina.
Úpadok SZPB nie je len v ekonomickej oblasti, z hľadiska verejného vnímania je ešte vážnejší. Organizácia, ktorá kedysi stála ako pevný pilier historickej pamäte, dôstojnosti a morálneho odkazu protifašistického odboja, sa dnes z verejného priestoru takmer vytratila. SZPB je marginalizovaný, prestáva byť partnerom pre štát, médiá aj verejnosť. A čo je ešte horšie – prestáva byť inšpiráciou pre vlastných členov.
Príklady sú bohužiaľ konkrétne a symbolicky silné:
· 6. októbra 2024, 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, vedeniu SZPB nebolo umožnené vystúpiť s oficiálnym príhovorom. V minulosti tam predseda SZPB pravidelne hovoril pred štátnymi činiteľmi, diplomatmi a verejnosťou.
· 8. mája 2025 v Piešťanoch, pri pietnej spomienke na Deň víťazstva nad fašizmom, bol SZPB opäť odignorovaný. Vystúpenie predsedu sa nekonalo – SZPB tam nezohral žiadnu oficiálnu úlohu, hoci práve tento deň je stelesnením nášho historického odkazu.
Osobitne zdôrazním ešte dátum 4. apríl 2025 – 80. výročie oslobodenia Bratislavy. Predseda Longauer bol symbolicky úplne odstavený bokom – pod schody Slavína!!! ,mimo hlavný priestor, kde rečnili ústavní činitelia. Stál vedľa mimoparlamentných politikov, náhodných aktivistov a zástupcov menších občianskych združení.
Takúto hanbu predseda SZPB na vládou organizovaných oslavách ešte nezažil a bude to pokračovať. Pripomínam, že ešte rok predtým na Slavíne počas osláv 8. mája 2024 rečnil.
Tieto príklady sú dôkazom, že nejde o ojedinelé zlyhanie. Spolu tvoria jasnú líniu – z roka na rok väčšiu izoláciu a stratu vážnosti SZPB v očiach štátu aj spoločnosti.
A za túto hanbu nesú plnú zodpovednosť tí, ktorí SZPB aktuálne vedú – Viliam Longauer, Zdenko Marton, Norbert Lacko, Jaroslav Buľko a ďalší čo ich podporujú a držia vo funkciách.
Na druhú stranu som sa zúčastnil viacerých regionálnych osláv a som veľmi rád, že som videl že v regiónoch má SZPB stále svoju vážnosť. Viacerí z Vás, až na výnimky, by oveľa dôstojnejšie viedli SZPB než súčasné vedenie. Mnohí máte vynikajúce vzťahy s miestnou samosprávou, robíte akcie a ústredie viac menej k činnosti nepotrebujete.
Zamysleli ste sa niekedy, v čom Vám za posledný rok či dva ústredie SZPB skutočne pomohlo?
Môj úprimný pocit je, že okrem hanby nám prináša už len problémy.
Svojimi deštruktívnymi krokmi cielene ohrozuje aj to, čo ešte v oblastných výboroch funguje.
Namiesto podpory vidíme pokusy o centralizáciu moci – ruší sa právna subjektivita oblastných organizácií, odoberajú sa 2% z daní, mení sa výklad stanov podľa potreby, a rozširujú sa nepravdivé tvrdenia, že „to tak musí byť“.
Vedenie sa snaží svojvoľne zasahovať do personálneho zloženia oblastných aj základných výborov, a dokonca presadzuje vylučovanie členov – aj proti vôli ich vlastných základných organizácií.
Toto teraz naozaj potrebujeme? Toto má byť cesta k oživeniu a modernizácii SZPB?
Toto má prilákať nových členov? Zastaviť úpadok?
Lebo ak nie – a verím, že väčšina z vás to tak cíti – je čas si položiť zásadné otázky:
Kto organizuje túto koordinovanú kampaň za rozloženie a zničenie SZPB?
Pretože všetko nasvedčuje tomu, že ide o viac než len osobné zlyhanie jednotlivcov.
Že to nie je len diletantizmus – ale zámer, ktorý má SZPB rozbiť, zdiskreditovať a pripraviť o jeho zvyšný vplyv.
Ak tomu nezabránime, môžeme prísť aj o budovu SZPB v centre Bratislavy – o priestor, ktorý je symbolickým srdcom našej organizácie.
To by vyhovovalo všetkým extrémistom, ktorým dlhodobo prekáža činnosť nášho zväzu, ktorí by chceli vymazať pamiatku na historickú pravdu o SNP a oslobodení Slovenska Červenou armádou.
A úprimne – mňa už dnes neprekvapí nič od vedenia, ktoré nemá problém, ak sa udeľujú Zväzové vyznamenania ľuďom, ktorí sú aktívne zapojení v militantných politických stranách, ako sú Demokrati, a ktorí sa verejne usilujú o vymazanie odkazu osloboditeľov a demonštratívne útočia na pamiatku Červenej armády.
Preto sa opäť pýtam:
Kto zastaví hrobárov SZPB – duo Longauer a Marton – kým nebude neskoro?
Vážení členovia a funkcionári už nemáme čas, musíme konať!
Preto navrhujem:
1. Okamžité odstúpenie/ odvolanie Viliama Longauera a Zdenka Martona z vedenia SZPB.
Ich zotrvanie vo funkciách je nielen škodlivé, ale v tejto chvíli už priamo ohrozuje existenciu celého Zväzu. Spôsobili finančný aj morálny rozvrat a stratili dôveru členskej základne.
2. Zvolanie mimoriadneho zasadnutia Ústrednej rady SZPB, ktoré:
o vyhlási krízový stav v SZPB,
o zriadi dočasné krízové vedenie,
o a zároveň pripraví zvolanie mimoriadneho zjazdu SZPB, kde sa rozhodne o ďalšom smerovaní organizácie.
3. Poverenie dočasného predsedu a tajomníka ÚR SZPB, ktorí budú túto úlohu vykonávať dočasne a do vyriešenia ekonomických problémov aj bez nároku na mzdu či odmenu, až do stabilizácie situácie a riadneho zjazdu.
Zväz si už viac nemôže dovoliť drahé a nefunkčné vedenie.
4. Bezodkladné rokovania s Ministerstvom vnútra SR a ďalšími rezortmi – školstvo, kultúra, obrana, práca, spravodlivosť – o:
o novej výške dotácie pre SZPB,
o možnostiach zapojenia sa do projektov (prevencia extrémizmu, vlastenecká výchova, historická pamäť, seniorské aktivity),
o a otvorení výziev aj pro oblastné organizácie.
5. Okamžité sprístupnenie účtovníctva, zmlúv a dokumentácie Ústrednej revíznej komisii SZPB a vykonanie úplnej vnútornej kontroly.
Ďalej zabezpečiť stretnutie a rokovanie s Úradom inšpekčnej služby, ktorému bola minulý rok aktívne bránená kontrola.
Zodpovednosť za tento stav musí byť pomenovaná.
6. Zastavenie všetkých centralizačných a represívnych krokov:
o rušenia právnej subjektivity oblastných organizácií,
o protiprávnych zmien stanov,
o retroaktívneho vylučovania členov bez rozhodnutia ZO.
Tieto kroky musia byť okamžite zmrazené – sú v rozpore s hodnotami ako aj stanovami SZPB.
7. Vypracovanie ozdravného plánu SZPB, ktorý bude obsahovať:
o návrh transparentného hospodárenia,
o väčšiu samostatnosť a podporu pre oblastné organizácie,
o jasnú víziu pre zapojenie mladej a strednej generácie,
o a stratégiu obnovy dôvery medzi členmi, štátom aj verejnosťou.
Milé kolegyne, milí kolegovia,
viem, že mnohí z vás to vnímate rovnako. Viem, že mnohí už len neveriacky krútite hlavou nad tým, kam sa naša organizácia dostala. Ale ešte nie je neskoro.
Stále je koho osloviť. Stále je čo zachraňovať. Stále máme v regiónoch aktívnych, čestných, kompetentných ľudí.
Ale ak nekonáme teraz, možno o rok už nebudeme písať o zjazde – ale o pohrebe SZPB.
Preto Vás žiadam – zodvihnime hlas. Povedzme jasné dosť. Nedopusťme, aby história, ktorú chránime, skončila v hanbe.
S úctou
Mgr. Ján Rohár – bývalý člen mediálno-komunikačného oddelenia SZPB, správca FB Členovia a sympatizanti SZPB