Vladimír Mikunda, šéfredaktor mesačníka Bojovník a vedúci mediálno-komunikačného oddelenia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), veľmi rád označuje svojich názorových oponentov za „renegátov“ či „zradcov“. O to zarážajúcejšie je, že jeho najnovšie verejné vyhlásenie, publikované 2. októbra 2025 na oficiálnej webovej stránke SZPB, samo vykazuje znaky svojvôle a porušenia základných zásad, na ktorých zväz stojí.
Mikunda vyhlásil, že SZPB aj redakcia mesačníka Bojovník „prijímajú a podporujú“ postoj slovenskej diplomacie, ktorá odmieta podporiť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a rasizmu. Takéto vážne stanovisko však šíril bez mandátu Ústrednej rady SZPB, ktorá minulý rok zaujala k tejto téme jednoznačné hodnotové stanovisko.
Rozpor s oficiálnym uznesením ÚR SZPB
Ústredná rada SZPB sa na svojom zasadnutí 12. decembra 2024 – na návrh Pavla Marka zo Zvolena a Petra Moiteka z Martina – jednoznačne uzniesla, že sa nestotožňuje s postojom slovenskej diplomacie, ktorá od roku 2022 hlasuje proti prijatiu uvedenej rezolúcie. Súčasne bolo rozhodnuté, že sa ministerstvu zahraničných vecí zašle list s požiadavkou, aby Slovensko svoj postoj prehodnotilo.
Týmto uznesením dal najvyšší orgán zväzu jasne najavo, že Slovensko by sa ako krajina s antifašistickou tradíciou malo pridať k väčšine štátov sveta, ktoré podporujú prijatie deklarácie s názvom „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie“.
Hovorca je viac ako ÚR?!
O to prekvapujúcejšie pôsobí, že po desiatich mesiacoch sa hovorca SZPB, len na základe krátkeho rozhovoru s ministrom zahraničných vecí, poprel dlhoročné stanovisko zväzu v zásadnej hodnotovej otázke. V mene celej organizácie vyhlásil, že SZPB „rozumie“ rozhodnutiu slovenskej diplomacie a považuje ho za správne.
Takýto postup nemožno považovať za legitímny. Ide o prekročenie kompetencií hovorcu, porušenie stanov SZPB a poškodenie jeho dobrého mena. Ak hovorca verejne poprie uznesenie najvyššieho orgánu organizácie, zneužíva svoju pozíciu a relativizuje protifašistické princípy, ku ktorým sa SZPB historicky hlási.
Rezolúcia OSN a morálna zodpovednosť Slovenska
Rezolúcia OSN o boji proti glorifikácii nacizmu je každoročne predkladaná skupinou štátov vedenou Ruskou federáciou a pravidelne získava väčšinu hlasov Valného zhromaždenia OSN. Slovensko, spolu s krajinami Európskej únie, však od roku 2022 hlasuje proti jej prijatiu, kým v minulosti sa väčšinou zdržalo.
V decembri 2024 redaktori portálu Bojovnik.info, na čele s autorom tohto textu, absolvovali konzultácie s expertmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k tejto téme. Postoj MZVaEZ SR je síce v súlade so spoločným stanoviskom EÚ, ktorá má svoje politické a pragmatické dôvody, no tie nemôžu ovplyvniť fakt, že SZPB má nielen právo, ale aj povinnosť vyjadriť jasný protifašistický postoj.
Ak má niektorá časť textu navrhovanej rezolúcie pre EÚ sporné formulácie, Slovenská republika sa pri hlasovaní môže zdržať, nie automaticky (s posvätením Mikundu) hlasovať proti.
Útok na obrancov pamätníkov a ticho pri 8. máji
Predpokladať možno, že Vladimír Mikunda text rezolúcie ani nečítal. Dokument pritom jasne odsudzuje revizionizmus, popieranie holokaustu a glorifikáciu nacistických kolaborantov – témy, ktoré sú v samom jadre poslania SZPB. Osobitnú pozornosť venuje aj problematike ničenia pamätníkov osloboditeľov, ktorej sa dlhodobo venujú aktivisti SZPB v spolupráci s poslancami Národnej rady SR. Práve na tejto téme sa vytvorila skupina členov SZPB, ktorá presadzuje prijatie zákonnej ochrany pamätníkov a vojnových hrobov.
Mikunda však týchto ľudí označil za „samozvancov“ a „renegátov“. Rovnako sa nevyjadril ani k otázke zachovania 8. mája – Dňa víťazstva nad fašizmom – ako dňa pracovného pokoja, hoci ústupky v tejto oblasti sú v priamom rozpore s tým, čo by mal SZPB obhajovať.
Padol posledný mýtus o Vladimírovi Mikundovi
Vladimír Mikunda bol roky považovaný za ortodoxného zástancu boja proti historickému revizionizmu, a práve preto je jeho obrat o to prekvapujúcejší. Týmto krokom padol posledný mýtus o Vladimírovi Mikundovi – mýtus autentického, ortodoxného a proruského „antifašistu“.
V súčasnosti Mikunda opakovane zrádza protifašistické hodnoty SZPB, pričom jeho konanie sa zúžilo len na vnútorný boj a intrigy.
Načo je nám taký hovorca?
Nastáva preto zásadná otázka: Načo má SZPB hovorcu, ktorý namiesto obhajoby pamäte útočí na vlastných členov?
Kto koná svojvoľne a zrádza hodnoty mieru a boja proti fašizmu, nemôže byť nositeľom odkazu protifašistickej histórie.
Ak niekto mení oficiálne stanovisko organizácie bez rozhodnutia jej orgánov, neobhajuje protifašizmus – zrádza ho!
Celé znenie rezolúcie OSN:
Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/79/160
Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalším praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s nimi spojenej intolerancie
Valné zhromaždenie,
Vychádzajúc z Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a ďalších relevantných dokumentov v oblasti ľudských práv,
Pripomínajúc ustanovenia rezolúcií Komisie pre ľudské práva 2004/16 z 16. apríla 2004 a 2005/5 zo 14. apríla 2005, ako aj súvisiacich rezolúcií Rady OSN pre ľudské práva – najmä 7/34 z 28. marca 2008, 18/15 z 29. septembra 2011 a 21/33 z 28. septembra 2012 – a ďalej aj predchádzajúcich rezolúcií Valného zhromaždenia od roku 2005 až po rok 2023 k tejto téme,
Berúc na vedomie aj iné dôležité iniciatívy Valného zhromaždenia, ktoré majú zvýšiť povedomie o utrpení obetí rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti – vrátane tých, ktoré sa týkajú spomienky na obete otroctva a transatlantického obchodu s otrokmi,
Pripomínajúc Chartu Norimberského tribunálu a jeho rozsudok, ktorý označil za zločinecké organizácie SS a jej zložky vrátane Waffen SS, ako aj ich členov, ktorí sa podieľali na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti počas druhej svetovej vojny,
Vedomé si hrôz druhej svetovej vojny a zdôrazňujúc, že víťazstvo nad nacizmom prispelo k vytvoreniu podmienok pre vznik Organizácie Spojených národov, ktorej cieľom je zabrániť budúcim vojnám a chrániť nasledujúce generácie pred ich hrôzami,
Berúc na vedomie, že neonacizmus nie je len oslavovanie minulého hnutia, ale predstavuje súčasný jav so záujmom udržiavať rasovú nerovnosť a získavať si podporu pre nepravdivé tvrdenia o rasovej nadradenosti.
Pripomína ustanovenia Durbanskej deklarácie a Akčného programu prijatých 8. septembra 2001 na Svetovej konferencii proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, najmä odsek 2 Deklarácie a odseky 84 až 86 Akčného programu, ako aj ustanovenia záverečného dokumentu Durbanskej revíznej konferencie z 24. apríla 2009, najmä odseky 11, 13 a 54.
Znepokojuje sa rozširovaním rôznych extrémistických politických strán, hnutí, ideológií a skupín rasistického alebo xenofóbneho charakteru – vrátane neonacistických a skinheadských skupín – v mnohých častiach sveta a tým, že tento trend viedol k uplatňovaniu diskriminačných opatrení a politík na miestnej i národnej úrovni.
Konštatuje s obavami, že aj tam, kde neonacisti alebo iní extrémisti formálne neparticipujú na vládnych štruktúrach, prítomnosť krajnopravicových ideológov v riadiacich pozíciách môže do štátneho riadenia a politického diskurzu vnášať tie isté idey, ktoré robia neonacizmus a extrémizmus nebezpečnými.
Zdesene poukazuje na texty piesní a videohry, ktoré propagujú rasovú nenávisť a podnecujú diskrimináciu, nepriateľstvo alebo násilie.
Je znepokojené využívaním internetových platforiem skupinami šíriacimi nenávisť na plánovanie, získavanie financií a šírenie informácií o verejných podujatiach, ktorých cieľom je propagácia rasizmu, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti – ako sú zhromaždenia, demonštrácie a násilné akcie.
Uvedomuje si zároveň, že internet môže zohrávať aj pozitívnu úlohu pri podpore rovnosti, inklúzie a nediskriminácie, ako súčasti posilňovania demokracie a rešpektu k ľudským právam.
Vážne ho znepokojuje, že neonacistické skupiny a iné nenávistné organizácie a jednotlivci čoraz viac cielene pôsobia na zraniteľné osoby, najmä deti a mládež, prostredníctvom špecificky vytvorených webových stránok, ktorých cieľom je ich indoktrinácia a nábor.
Je hlboko znepokojené všetkými nedávnymi prejavmi násilia a terorizmu podnecovanými násilným nacionalizmom, rasizmom, antisemitizmom, diskrimináciou na základe náboženstva, viery či pôvodu – vrátane islamofóbie, kresťanofóbie a afrofóbie – ako aj xenofóbiou a súvisiacou neznášanlivosťou, a to aj počas športových podujatí.
S hlbokým znepokojením konštatuje pokračujúci alarmujúci nárast prípadov diskriminácie, neznášanlivosti a extrémistického násilia motivovaného antisemitizmom, náboženstvom alebo vierou (vrátane islamofóbie a kresťanofóbie) a predsudkami voči osobám iného etnického pôvodu, náboženstva a presvedčenia.
Zdôrazňuje, že chýba jednotnosť noriem, ktoré by jasne oddeľovali chránený prejav od zakázaného podnecovania k rasovej alebo náboženskej nenávisti, diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu.
S obavami poukazuje, že rozdiely v národných zákonoch o zákaze nenávistných prejavov môžu vytvárať bezpečné útočiská pre neonacistické, extrémistické, nacionalistické, xenofóbne alebo rasistické prejavy, keďže mnohé z týchto skupín pôsobia cezhranične a využívajú internetových poskytovateľov alebo sociálne siete.
Zdôrazňuje, že cieľom boja proti nenávistným prejavom nie je obmedzovať slobodu slova, ale zabrániť podnecovaniu k diskriminácii a násiliu, ktoré má byť zakázané zákonom.
Vyjadruje obavy zo zneužívania digitálnych technológií extrémistickými a nenávistnými skupinami – vrátane neonacistických – na šírenie ich ideológie, pričom uznáva, že digitálne technológie sú zároveň veľmi dôležité pre uplatňovanie ľudských práv a pre boj proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti.
Pripomína, že v roku 2025 si medzinárodné spoločenstvo pripomenie osemdesiate výročie víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne, a víta iniciatívu usporiadať pri tejto príležitosti slávnostné mimoriadne zasadnutie 79. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
- Znovu potvrdzuje relevantné ustanovenia Durbanskej deklarácie a záverečného dokumentu Durbanskej revíznej konferencie, v ktorých štáty odsúdili pretrvávanie a znovuobjavovanie sa neonacizmu, neofašizmu a násilných nacionalistických ideológií založených na rasových a národnostných predsudkoch a vyhlásili, že tieto javy nemožno za žiadnych okolností ospravedlniť.
- Pripomína ustanovenia Durbanskej deklarácie a záverečného dokumentu Durbanskej revíznej konferencie, v ktorých štáty uznali pozitívny prínos uplatňovania práva na slobodu prejavu – najmä prostredníctvom médií a nových technológií vrátane internetu – a plného rešpektovania slobody vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie v boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti.
- Berie na vedomie správu osobitného spravodajcu pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, pripravenú podľa požiadavky obsiahnutej v rezolúcii Valného zhromaždenia 78/190.
- So znepokojením konštatuje, že Ruská federácia sa snažila ospravedlniť svoju územnú agresiu proti Ukrajine údajným cieľom „odstránenia neonacizmu“, a zdôrazňuje, že zneužívanie pojmu neonacizmus ako zámienky na útočné vojenské konanie vážne podkopáva skutočné úsilie o boj proti neonacizmu.
- Vyjadruje uznanie vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a jeho úradu za ich snahy bojovať proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, vrátane vedenia databázy praktických spôsobov, ako proti týmto javom efektívne postupovať.
- Vyjadruje hlboké znepokojenie nad oslavovaním nacistického hnutia, neonacizmu a bývalých členov organizácie Waffen SS v akejkoľvek podobe – napríklad stavaním pamätníkov a pomníkov, organizovaním verejných demonštrácií na ich počesť, pokusmi vyhlasovať ich či kolaborantov s nacistickým režimom za účastníkov národnooslobodzovacích hnutí, alebo premenúvaním ulíc na ich počesť.
- Vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a nabáda štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby zvážili predloženie vyhlásenia podľa článku 14 tohto dohovoru, čím by výboru umožnili prijímať a posudzovať podania jednotlivcov alebo skupín, ktoré sa považujú za obete porušenia práv stanovených dohovorom.
- Nabáda štáty, aby odstránili všetky formy rasovej diskriminácie všetkými vhodnými prostriedkami vrátane prijímania zákonov, podľa potreby, a zároveň zabezpečili, že definícia rasovej diskriminácie bude v súlade s článkom 1 uvedeného dohovoru.
- Povzbudzuje štáty, ktoré si uplatnili výhrady k článku 4 dohovoru, aby vážne zvážili ich stiahnutie ako prioritu, ako to zdôraznil aj osobitný spravodajca pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti.
- Uznáva, že diskriminácia na základe rasy, etnického pôvodu, náboženstva alebo viery vo všetkých jej formách a prejavoch, vrátane neonacizmu, islamofóbie, kresťanofóbie a antisemitizmu, predstavuje hrozbu pre spoločenskú súdržnosť, nielen pre skupiny, ktoré sú jej priamym cieľom.
- Pripomína, že všetky legislatívne alebo ústavné opatrenia prijaté s cieľom potlačiť extrémistické politické strany, hnutia, ideológie a skupiny rasistického alebo xenofóbneho charakteru – vrátane neonacistov, skinheadských skupín a podobných extrémistických smerov – musia byť v súlade s medzinárodnými záväzkami štátov v oblasti ľudských práv, najmä s článkami 4 a 5 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a článkami 19 až 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
- Povzbudzuje štáty, aby vypracovali a uskutočnili národné akčné plány na odstránenie rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, s cieľom dôsledne monitorovať jav nacizmu, neonacizmu a popierania holokaustu, ako aj akékoľvek oslavné podujatia venované nacistickému režimu, jeho spojencom či príbuzným organizáciám.
- Povzbudzuje štáty, ktoré sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie súladu svojej legislatívy so záväzkami vyplývajúcimi z článku 4 dohovoru.
- Zdôrazňuje, že práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie sú dôležitými nástrojmi v podpore boja proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti na celom svete.
- Znovu zdôrazňuje odporúčanie osobitného spravodajcu, že akékoľvek spomienkové oslavy nacistického režimu, jeho spojencov a príbuzných organizácií, či už oficiálne alebo neoficiálne, by mali byť štátmi zakázané, pretože takéto prejavy poškodzujú pamiatku nespočetných obetí druhej svetovej vojny a negatívne vplývajú na deti a mládež. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby štáty prijímali opatrenia, v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, ktoré zabránia akýmkoľvek formám oslavovania organizácie SS a všetkých jej častí vrátane Waffen SS, a že nečinnosť štátov v tejto veci je nezlučiteľná so záväzkami členských štátov OSN podľa Charty organizácie.
- Vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz častejšími pokusmi a aktivitami, ktorých cieľom je znesvätiť alebo zničiť pamätníky postavené na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu počas druhej svetovej vojny, ako aj nad nezákonným exhumovaním alebo premiestňovaním pozostatkov takýchto osôb. V tejto súvislosti vyzýva štáty, aby plne dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného práva, najmä článku 34 Dodatkového protokolu I k Ženevským konvenciám z roku 1949.
- Dôrazne odsudzuje prípady, ktoré oslavujú a propagujú nacizmus, ako sú akty spojené s pro-nacistickými nápismi či maľbami, vrátane tých, ktoré sa objavujú na pamätníkoch venovaných obetiam druhej svetovej vojny.
- Víta snahy členských štátov o zachovávanie historickej pravdy, vrátane výstavby a ochrany pamätníkov a pamätných miest venovaných tým, ktorí bojovali v radoch protihitlerovskej koalície.
- Vyjadruje znepokojenie nad tým, že extrémistické skupiny, vrátane neonacistických, ako aj jednotlivci šíriaci ideológie nenávisti, čoraz viac využívajú informačné technológie, internet a sociálne siete na nábor nových členov, najmä detí a mládeže, a na šírenie nenávistných posolstiev. Zároveň uznáva, že internet možno využiť aj na boj proti týmto skupinám a ich činnosti.
- Vyzýva štáty, aby prijali primerané opatrenia na riešenie nových a vznikajúcich hrozieb spojených s rastúcim počtom teroristických útokov, ktoré sú podnecované rasizmom, xenofóbiou alebo inými formami neznášanlivosti, alebo ktoré sa uskutočňujú v mene náboženstva či viery.
- S obavami konštatuje významný počet rasistických incidentov po celom svete, vrátane nárastu skinheadských skupín, ktoré sú zodpovedné za mnohé z týchto útokov, ako aj obnovenie rasistického a xenofóbneho násilia zameraného okrem iného na príslušníkov národnostných, etnických, náboženských a jazykových menšín – vrátane podpaľačských útokov na domy a vandalizmu či násilia v školách, kostoloch a na cintorínoch.
- Znovu potvrdzuje, že takéto činy môžu za určitých okolností patriť do rámca dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie, že ich nemožno ospravedlňovať ako výkon slobody zhromažďovania, združovania alebo prejavu a že často spadajú pod článok 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, pričom môžu byť obmedzené podľa článkov 19, 21 a 22 tohto paktu.
- Povzbudzuje štáty, aby prijímali konkrétne opatrenia – vrátane legislatívnych a vzdelávacích – v súlade s ich medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, s cieľom zabrániť prepisovaniu dejín druhej svetovej vojny a popieraniu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas tohto obdobia.
- Vyzýva štáty, aby prijímali aktívne opatrenia na zabezpečenie toho, že vzdelávacie systémy budú poskytovať presné a objektívne spracovanie dejín, a zároveň budú podporovať toleranciu a princípy ľudských práv.
- Pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu, podľa ktorého by vzdelávanie zamerané na potlačenie rasistických účinkov nacionalistického populizmu malo obsahovať presné a reprezentatívne zobrazenie národnej histórie, ktoré dáva priestor rasovej a etnickej rozmanitosti a odhaľuje nepravdy tých, ktorí sa snažia vymazať etnické skupiny z národných dejín a identít v záujme udržiavania etnonacionalistických mýtov o „čistých“ národoch.
- Bez výhrad odsudzuje akékoľvek popieranie holokaustu alebo pokusy o jeho popretie, ako aj akékoľvek prejavy náboženskej neznášanlivosti, podnecovania, obťažovania alebo násilia voči jednotlivcom alebo komunitám na základe ich etnického pôvodu alebo náboženského presvedčenia.
- Potvrdzuje svoje hlboké odhodlanie zachovávať pamiatku obetí a víta výzvu osobitného spravodajcu na aktívne uchovávanie miest holokaustu, ktoré slúžili ako nacistické tábory smrti, koncentračné a pracovné tábory či väznice, a jeho odporúčanie, aby štáty prijali opatrenia – vrátane legislatívnych, policajných a vzdelávacích – na ukončenie všetkých foriem popierania holokaustu.
- Pripomína závery osobitného spravodajcu, že prepisovanie dejín a pokusy o ich falšovanie môžu za určitých okolností spadať pod zákaz nenávistných prejavov podľa článku 4 písm. a) uvedeného dohovoru, ktorý štátom ukladá povinnosť vyhlásiť takéto činy za trestné, a že nábor do neonacistických hnutí, ktorý sa snaží normalizovať extrémistické ideológie a rasovú, etnickú alebo náboženskú nenávisť, môže spadať pod článok 4 písm. b) dohovoru.
- Vyzýva štáty, aby aj naďalej prijímali primerané opatrenia na predchádzanie a potláčanie nenávistných prejavov vrátane tých, ktoré sa šíria na internete, a podnecovania k násiliu voči zraniteľným osobám – vrátane organizovania zhromaždení, násilných protestov, zbierok a iných aktivít.
- S vážnym znepokojením konštatuje pokusy zakazovať na legislatívnej úrovni symboly, ktoré sú v jednotlivých štátoch spojené s víťazstvom nad nacizmom.
- Vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi komerčnej reklamy, ktoré sa snažia zneužívať utrpenie obetí vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas druhej svetovej vojny nacistickým režimom.
- Zdôrazňuje potrebu rešpektovať pamiatku obetí a pripomína, že praktiky opísané v predchádzajúcich bodoch poškodzujú pamiatku nespočetných obetí zločinov proti ľudskosti spáchaných počas druhej svetovej vojny, najmä tých, ktoré spáchala organizácia SS a osoby bojujúce proti protihitlerovskej koalícii či spolupracujúce s nacistickým hnutím. Tieto prejavy môžu negatívne vplývať na deti a mladých ľudí a ich tolerovanie je v rozpore so záväzkami členských štátov OSN podľa Charty organizácie, vrátane princípov a cieľov OSN.
- Tiež zdôrazňuje, že všetky takéto praktiky môžu podporovať súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, antisemitizmu, diskriminácie na základe náboženstva alebo viery – vrátane islamofóbie a kresťanofóbie – xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, a tým prispievať k šíreniu a rozmnožovaniu rôznych extrémistických politických strán, hnutí a skupín rasistického alebo xenofóbneho charakteru, vrátane neonacistických a skinheadských. V tejto súvislosti vyzýva na zvýšenú ostražitosť.
- Vyjadruje obavy, že problémy v oblasti ľudských práv a demokracie, ktoré predstavujú extrémistické politické strany, hnutia a skupiny, sú univerzálne a že žiadna krajina nie je voči nim imúnna.
- Zdôrazňuje potrebu prijať primerané opatrenia na potláčanie vyššie opísaných praktík a vyzýva štáty a ostatné subjekty, aby prijímali účinnejšie opatrenia – v plnom súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv – na predchádzanie, obmedzovanie a boj proti týmto javom a extrémistickým hnutiam rasistického alebo xenofóbneho charakteru, ktoré predstavujú reálnu hrozbu pre demokratické hodnoty, a aby boli aktívne a ostražité pri ich rozpoznávaní a riešení.
- Zdôrazňuje význam spoľahlivých rozčlenených údajov a štatistík o rasistických a xenofóbnych trestných činoch na identifikáciu typov deliktov, profilov obetí a páchateľov, ako aj na určenie, či sú páchatelia prepojení s extrémistickými hnutím. Takéto údaje pomáhajú lepšie pochopiť problém, prijímať efektívne opatrenia a hodnotiť ich dopad. V tejto súvislosti pripomína záväzky zo Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sa týkajú zhromažďovania údajov, monitorovania a zodpovednosti vrátane zbierania dát podľa relevantných národných charakteristík.
- Povzbudzuje štáty, aby prijímali ďalšie opatrenia na podporu vzdelávania polície a iných orgánov presadzujúcich právo o ideológiách extrémistických politických strán, hnutí a skupín, ktorých činnosť predstavuje podnecovanie k rasistickému a xenofóbnemu násiliu, aby posilnili ich schopnosť riešiť rasovo motivované trestné činy, predchádzať rasovému profilovaniu, zabezpečovať trestné stíhanie páchateľov a bojovať proti beztrestnosti.
- Vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom kresiel, ktoré v národných a miestnych parlamentoch obsadzujú zástupcovia extrémistických strán rasistického alebo xenofóbneho charakteru. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky demokratické politické strany by mali stavať svoje programy a činnosť na rešpekte k ľudským právam a slobodám, demokracii, právnemu štátu a dobrej správe vecí verejných a mali by odsúdiť všetky posolstvá založené na ideách rasovej nadradenosti či nenávisti, ktoré majú za cieľ živiť moderné formy rasizmu, diskriminácie a neznášanlivosti.
- Pripomína obavy osobitného spravodajcu týkajúce sa znovuoživenia neonacizmu v súčasnosti a rastúcej podpory a akceptácie neonacistickej ideológie vo zvyšujúcom sa počte krajín.
- S uznaním berie na vedomie výzvu osobitného spravodajcu adresovanú politickým lídrom a stranám, aby dôrazne odsudzovali podnecovanie k rasovej diskriminácii a xenofóbii, podporovali toleranciu a rešpekt a zdržali sa vytvárania koalícií s extrémistickými stranami rasistického alebo xenofóbneho charakteru.
- Víta odporúčanie osobitného spravodajcu, aby štáty naďalej prijímali kroky prostredníctvom národnej legislatívy – v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv – s cieľom zabrániť nenávistným prejavom a podnecovaniu k násiliu, odobrali finančnú a inú podporu politickým stranám a organizáciám, ktoré sa zapájajú do neonacistických alebo iných nenávistných prejavov, a podnikli kroky na rozpustenie organizácií, ktorých činnosť možno považovať za podnecovanie k násiliu.
- Povzbudzuje štáty, aby zlepšovali rozmanitosť v rámci policajných a bezpečnostných zložiek a prijali opatrenia na uľahčenie podávania sťažností a uplatňovanie sankcií voči tým pracovníkom verejnej správy, ktorí sa dopustili rasovo motivovaného násilia alebo používali nenávistné prejavy.
- Vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom nahlásených prípadov rasizmu, antisemitizmu, diskriminácie na základe náboženstva, viery alebo pôvodu – vrátane islamofóbnych, arabofóbnych, afrofóbnych a xenofóbnych prejavov počas športových podujatí – ako aj tými, ktoré páchajú extrémistické skupiny rasistického alebo xenofóbneho charakteru vrátane neonacistov a skinheadov. Vyzýva štáty, medzinárodné organizácie, športové federácie a ďalšie príslušné subjekty, aby posilnili opatrenia proti takýmto javom, pričom víta kroky, ktoré už mnohé štáty, športové kluby a fanúšikovské skupiny prijali na odstránenie rasizmu zo športu a na podporu ducha fair play, tolerancie, inklúzie a solidarity.
- Pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu, aby sa do národného trestného práva zaviedlo ustanovenie, podľa ktorého spáchanie trestného činu s rasistickým alebo xenofóbnym motívom predstavuje priťažujúcu okolnosť umožňujúcu uloženie prísnejšieho trestu, a vyzýva štáty, ktoré takéto ustanovenie zatiaľ nemajú, aby túto možnosť zvážili.
- Berie na vedomie opatrenia, ktoré štáty prijali na predchádzanie diskriminácii osôb patriacich najmä, ale nielen, k národným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, ako aj ľudí afrického pôvodu, Rómov, migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, a na zabezpečenie ich začlenenia do spoločnosti. Vyzýva štáty, aby plne a účinne uplatňovali právne, politické a inštitucionálne opatrenia na ochranu týchto jednotlivcov a skupín – vrátane žien a dievčat – a aby každému bez rozdielu garantovali ľudské práva, vrátane práva na bezpečnosť, prístup k spravodlivosti, primerané odškodnenie a informácie o svojich právach, a aby trestne stíhali a primerane potrestali páchateľov rasovo a xenofóbne motivovaných trestných činov, vrátane možnosti priznať obetiam náhradu škody.
- Vyzýva štáty, aby zvyšovali povedomie o dostupných vnútroštátnych a iných prostriedkoch nápravy v prípadoch porušenia ľudských práv založených na rasovej diskriminácii a rasizme.
- Zdôrazňuje, že korene extrémizmu sú mnohostranné a treba ich riešiť prostredníctvom primeraných opatrení, ako sú vzdelávanie, zvyšovanie povedomia a podpora dialógu. V tejto súvislosti odporúča posilniť úsilie o zvyšovanie povedomia mladých ľudí o nebezpečenstvách ideológií a aktivít extrémistických politických strán, hnutí a skupín.
- Znovu potvrdzuje význam všetkých foriem vzdelávania, vrátane vzdelávania o ľudských právach, ako doplnku k legislatívnym opatreniam, a vyzýva štáty, aby pokračovali v investíciách do vzdelávania – tradičného aj alternatívneho – s cieľom meniť postoje, bojovať proti ideám rasovej nadradenosti a hierarchie a podporovať hodnoty nediskriminácie, rovnosti a rešpektu ku každému, ako zdôraznil osobitný spravodajca.
- Uznáva kľúčovú úlohu vzdelávania pri podpore ľudských práv a základných slobôd a v boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, najmä pri šírení princípov tolerancie, nediskriminácie, inklúzie a rešpektu k etnickej, náboženskej a kultúrnej rozmanitosti, a pri predchádzaní šíreniu extrémistických rasistických a xenofóbnych myšlienok.
- Dôrazne odsudzuje používanie vzdelávacích materiálov alebo rétoriky, ktoré v školskom prostredí šíria rasizmus, diskrimináciu, nenávisť a násilie na základe etnického pôvodu, národnosti, náboženstva alebo viery.
- Zdôrazňuje odporúčanie osobitného spravodajcu predložené na 64. zasadnutí Valného zhromaždenia, v ktorom vyzdvihol dôležitosť vyučovania dejepisu a poučenia sa z tragických udalostí a ľudského utrpenia, ktoré vznikli prijatím ideológií, ako boli nacizmus a fašizmus.
- Vyzdvihuje význam pozitívnych opatrení a iniciatív, ktoré spájajú komunity a poskytujú im priestor na otvorený dialóg – napríklad okrúhle stoly, pracovné skupiny a semináre, vrátane školení pre štátnych úradníkov a mediálnych profesionálov, ako aj kampaní na zvyšovanie povedomia, najmä tých, ktoré iniciujú zástupcovia občianskej spoločnosti a ktoré si vyžadujú podporu zo strany štátu.
- Zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú v týchto oblastiach môžu zohrávať relevantné orgány a programy OSN, najmä Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
- Znovu potvrdzuje článok 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, podľa ktorého štáty odsudzujú všetku propagandu a všetky organizácie založené na myšlienkach alebo teóriách nadradenosti jednej rasy či skupiny osôb určitej farby pleti alebo etnického pôvodu, alebo tie, ktoré sa snažia ospravedlniť či podporovať rasovú nenávisť a diskrimináciu v akejkoľvek forme. Štáty sa zaväzujú prijať okamžité a pozitívne opatrenia na odstránenie všetkého podnecovania k takejto diskriminácii alebo činov diskriminácie, a na tento účel:
- (a) vyhlásia za trestný čin všetko šírenie ideí založených na rasovej nadradenosti alebo nenávisti a podnecovanie k rasovej diskriminácii, ako aj všetky činy násilia alebo výzvy na takéto činy proti akejkoľvek rase alebo skupine osôb inej farby pleti alebo etnického pôvodu, vrátane poskytovania akejkoľvek pomoci rasistickým aktivitám, aj finančnej;
- (b) vyhlásia za nezákonné a zakážu organizácie a propagandistické aktivity, ktoré podporujú a podnecujú rasovú diskrimináciu, a uznajú účasť na takýchto organizáciách alebo aktivitách za trestný čin;
- (c) neumožnia, aby verejné orgány alebo inštitúcie, či už národné alebo miestne, propagovali alebo podnecovali rasovú diskrimináciu.
- Tiež znovu potvrdzuje, že – ako sa zdôrazňuje v bode 13 záverečného dokumentu Durbanskej revíznej konferencie – akékoľvek podnecovanie k národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré predstavuje výzvu na diskrimináciu, nepriateľstvo alebo násilie, má byť zakázané zákonom, a že šírenie ideí založených na rasovej nadradenosti či nenávisti, ako aj podnecovanie k rasovej diskriminácii alebo činy násilia majú byť trestné v súlade s medzinárodnými záväzkami štátov. Tieto zákazy sú pritom v súlade so slobodou názoru a prejavu.
- Pripomína Stratégiu OSN a akčný plán proti nenávistným prejavom, ktorý stanovuje strategické usmernenia pre systém OSN, ako riešiť nenávistné prejavy na národnej i globálnej úrovni.
- Uznáva pozitívnu úlohu, ktorú môže mať výkon práva na slobodu názoru a prejavu, ako aj plný rešpekt k slobode vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie – vrátane prostredníctvom internetu – pri boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti.
- Vyzýva štáty, aby posilnili slobodu prejavu, ktorá môže zohrávať zásadnú úlohu pri podpore demokracie a v boji proti rasistickým a xenofóbnym ideológiám založeným na rasovej nadradenosti.
- Ďalej vyzýva štáty – ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za boj proti diskriminácii a nenávistným prejavom – ako aj všetkých relevantných aktérov vrátane politických a náboženských lídrov, aby podporovali inklúziu a jednotu ako odpoveď na pandémiu COVID-19 a aby zabránili, otvorene odsudzovali a rozhodne konali proti rasizmu, xenofóbii, nenávistným prejavom, násiliu, diskriminácii a stigmatizácii.
- Vyjadruje obavy z rastúceho zneužívania digitálnych technológií na propagáciu a šírenie rasizmu, rasovej nenávisti, xenofóbie, rasovej diskriminácie a súvisiacej neznášanlivosti a v tejto súvislosti vyzýva štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, aby čelili šíreniu týchto myšlienok, pričom budú rešpektovať svoje záväzky podľa článkov 19 a 20 tohto paktu, ktoré zaručujú právo na slobodu prejavu, ale zároveň určujú hranice, kedy možno výkon tohto práva obmedziť.
- Uznáva potrebu podporovať využívanie nových informačných a komunikačných technológií vrátane internetu ako nástroja v boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti.
- Tiež uznáva pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať médiá pri boji proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, pri podpore kultúry tolerancie a začlenenia a pri odrážaní rozmanitosti multikultúrnych spoločností.
- Povzbudzuje štáty, občiansku spoločnosť a ďalších aktérov, aby využívali všetky dostupné príležitosti, vrátane internetu a sociálnych sietí, na boj proti šíreniu ideí založených na rasovej nadradenosti alebo nenávisti a na propagáciu hodnôt rovnosti, nediskriminácie, rozmanitosti a demokracie, a to v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.
- Povzbudzuje národné inštitúcie pre ľudské práva, tam kde existujú, aby rozvíjali vhodné programy na podporu tolerancie, inklúzie a rešpektu ku všetkým a aby zhromažďovali relevantné informácie v tejto oblasti.
- Upozorňuje na význam posilňovania regionálnej a medzinárodnej spolupráce s cieľom čeliť všetkým prejavom rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, najmä otázkam nastoleným v tejto rezolúcii.
- Zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou a s medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami ochrany ľudských práv, aby sa účinne čelilo všetkým prejavom rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, ako aj extrémistickým politickým stranám, hnutiam a skupinám, vrátane neonacistov, skinheadov a podobných extrémistických ideologických smerov, ktoré podnecujú rasovú nenávisť a diskrimináciu.
- Pripomína žiadosť Komisie pre ľudské práva z rezolúcie 2005/5, aby osobitný spravodajca pokračoval v reflexii tejto témy, formuloval odporúčania vo svojich budúcich správach a pri ich príprave zohľadňoval stanoviská vlád a mimovládnych organizácií.
- Pozýva štáty, aby vo svojich správach v rámci univerzálneho periodického preskúmania a vo výročných správach pre príslušné zmluvné orgány uvádzali informácie o krokoch podniknutých na boj proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, vrátane implementácie tejto rezolúcie.
- Žiada osobitného spravodajcu, aby pripravil správy o plnení tejto rezolúcie pre 80. zasadnutie Valného zhromaždenia a 59. zasadnutie Rady pre ľudské práva a venoval osobitnú pozornosť paragrafom 5, 12, 14, 15, 16, 20, 28, 29, 30, 48 a 50, pričom vychádza zo stanovísk zhromaždených podľa požiadaviek uvedených v bode 66.
- Vyjadruje uznanie vládam a mimovládnym organizáciám, ktoré poskytli osobitnému spravodajcovi informácie pri príprave jeho správy pre Valné zhromaždenie.
- Povzbudzuje štáty a mimovládne organizácie, aby spolupracovali s osobitným spravodajcom a poskytovali mu informácie o vývoji v súvislosti s otázkami uvedenými v tejto rezolúcii, aby sa prispelo k príprave budúcich správ.
- Zdôrazňuje, že tieto informácie sú dôležité na výmenu skúseností a osvedčených postupov v boji proti extrémistickým politickým stranám, hnutiam a skupinám, vrátane neonacistických a skinheadských, a iným ideologickým smerom, ktoré podnecujú rasizmus, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a súvisiacu neznášanlivosť.
- Povzbudzuje vlády, aby investovali viac zdrojov do budovania a zdieľania poznatkov o úspešných pozitívnych opatreniach na predchádzanie a boj proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti – popri sankcionovaní porušení – vrátane poskytovania nápravy obetiam týchto činov.
- Povzbudzuje vlády, mimovládne organizácie a príslušné subjekty, aby čo najširšie šírili informácie o obsahu a zásadách tejto rezolúcie, a to aj prostredníctvom médií.
- Rozhoduje ponechať si túto otázku na ďalšie prerokovanie.
53. plenárne zasadnutie, 17. decembra 2024