Martin Krno
Foto: autor
Skupina bratislavských intelektuálov verejne žiada primátora Bratislavy Matúša Valla, aby „zabezpečil vypnutie nasvietenia Slavína“ k prvému výročiu invázie ruských vojsk na Ukrajinu.
Medzi iniciátormi tejto výzvy nájdeme viaceré pracovníčky Slovenskej národnej galérie, vrátane jej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej, a Vysokej školy výtvarných umení, o. i. rektorky Bohunky Koklesovej, ale aj mená politických analytikov a glosárov, ako je Grigorij Mesežnikov a Damas Gruska.
Má sa Slovensko zbavovať pomníkov?
V texte sa o. i. dočítame: „Od vypuknutia vojnového konfliktu sa viaceré krajiny zbavujú pamätníkov či monumentov, ktoré v novom kontexte predstavujú symboly sovietskej imperiálnej politiky.“ Vo výzve, ktorou chcú svojským spôsobom vyjadriť symbolickú podporu Ukrajine, sa o národnej kultúrnej pamiatke nad hlavným mestom SR tvrdí aj toto:
„Aj po roku 1989 zostal Slavín miestom, odkiaľ zaznievala propagandabývalého režimu. Prichádzajú sem štátne delegácie, ruskí nacionalisti imotorkárske gangy. Pamätník týčiaci sa nad Bratislavou sa na svojupropagandu neštítia zneužiť mnohí slovenskí politici a konšpirátori,ktorí majú blízko k Rusku. A ruská strana si ho bez ostychu privlastňuje
tiež. Jedným z dôkazov je napríklad modernizácia nočného osvetlenia zroku 2014. Kto ju vtedy financoval? Ruská ambasáda… Dnes sa socha (sovietskeho vojaka od národného umelca Alexandra Trizuljaka – pozn. red.) ocitla v situácii, keď pôsobí ako akýsi schizofrénny maják boja za slobodu, no zároveň zostáva symbolom ruskejimperiálnej politiky, ktorej podobu zažíva práve teraz Ukrajina.“
Skresľujúce a demagogické vyjadrenia
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov považuje uvedenú aktivitu za typický príklad zneužívania histórie a kultúrneho rozmeru Slavína. Tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB PhDr. Ladislav Skrak hovorí:
„V prípade Pamätníka Červenej armády na bratislavskom Slavíne ide o národnú kultúrnu pamiatku, preto nie je vhodné ju dehonestovať, tobôž slabomyseľnými politizmami. Ide o pamätník, ktorý z hľadiska oslobodenia Slovenska Červenou armádou, ako aj autorskými, námetovými a výtvarnými hodnotami diela nemôže nebyť trvalou hodnotou. Považujem za nešťastné verejne produkovať v tomto prípade provokačné, skresľujúce a demagogické vyjadrenia. Okrem iného preto, lebo tam odpočívajú telesné pozostatky padlých.“
Signatári spomínajú osvetlenie pamätníka, ktoré zaplatila Ruská federácia. Tu treba povedať, že Slavín je predmetom medzištátnej dohody, z čoho vyplývajú aj investičné aktivity Ruskej federácie, napríklad inštalácia veľkých tabúľ s menami padlých všetkých národností bývalého ZSSR.
V tme ostanú predovšetkým padlí
K výzve sa vyjadril aj podpredseda ÚR SZPB Jozef Ťažký: „Ide o pietne miesto, spomienkový cintorín osloboditeľov z čias 2. svetovej vojny. Nesúvisí to so situáciou na Ukrajine, proti ktorej sa náš Zväz ohradil už 25. februára minulého roka, keď sme vydali odmietavé stanovisko. “
Podľa neho by sa proti agresii RF nemalo protestovať takýmto spôsobom. „Neviem, prečo by vojaci, ktorí zomreli pri oslobodzovaní našej krajiny, mali zostať potme len preto, lebo si niekto myslí, že by na tom mali byť rovnako ako súčasní Ukrajinci. Môj osobný názor je, že by sa to nemalo robiť takto. Rozhodne to nie je vhodné,“ konštatuje Ťažký.
Pre upresnenie dodávame, že na Slavíne pochovali 6 845 vojakov Červenej armády. Medzi nimi množstvo Rusov, Bielorusov, okolo 400 Kazachov, ako aj Arménov, Gruzíncov a samozrejme Ukrajincov, ktorí tvorili približne štvrtinu padlých na Slovensku. Nemali a nemajú nič spoločné s ruskou inváziou na Ukrajine, položili svoje životy pri oslobodzovaní Bratislavy a jej širšieho okolia. Slavín svieti pre nich a ak zhasne, rovnako zhasne aj im.