Sofia Prétorová
Zmluva o zákaze nukleárnych zbraní (TPNW) je súbor opatrení proti akýmkoľvek činnostiam v oblasti jadrových zbraní. Štáty, ktoré zmluvu podpíšu, nebudú môcť vyvíjať, kupovať či vlastniť jadrové zbrane, rozmiestňovať ich na svojom území či pomáhať iným štátom v činnosti spojenej s jadrovými zbraňami. Sú tiež povinné pomáhať tým, ktorí boli priamo ovplyvnení použitím či testovaním jadrových zbraní a podieľať sa na náprave životného prostredia, kontaminovaného jadrovými zbraňami.
Na konferencii OSN 7. júla 2017 za zmluvu hlasovalo 122 štátov a 24. októbra 2020 podpísal zmluvu 50. štát, vďaka čomu vstúpi do platnosti 22. januára 2021. Neratifikoval ju však žiaden zo štátov, ktoré jadrové zbrane vlastnia, čím sa stáva fakticky zbytočnou. Zmluvu nepodpísal žiaden z členov NATO, ani Slovensko, pričom Holandsko dokonca hlasovalo proti. Je nepravdepodobné, že by sa Slovensko k zmluve pripojilo v budúcnosti, ak bude NATO stále proti.
V diskusii portálu Euractiv sa Rastislav Križan z rezortu diplomacie vyjadril, že sa budeme naďalej zasadzovať za kompletné globálne odzbrojenie: „To sa však dá dosiahnuť len krok za krokom.“ Tomáš A. Nagy z ministerstva obrany súhlasí, že cesta k nenukleárnemu svetu je dlhá a zdôrazňuje podporu Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT). Od roku 1970 ju podpísalo 191 krajín, z nich 5 vlastní jadrové zbrane.
Doktorka Tytti Erästö zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru, opisuje odlišnosť týchto zmlúv:„Zatiaľ čo TPNW sa usiluje, aby boli nukleárne zbrane ilegálne pre všetky štáty, NPT na ne poskytla monopol piatim krajinám, ktorých počet sa po roku 1968 rozšíril.“ Zmluva zdôrazňuje, že časom by mali byť aj tieto krajiny odzbrojené. Ďalej Erästö hovorí, že hoci sú zmluvy právne kompatibilné, niektorí varujú, že štáty bez nukleárnych zbraní môžu ratifikovať TPNW a zároveň odstúpiť od NPT. „V zásade je spor o TPNW založený na politických nezhodách, ako ďalej pokračovať v jadrovom odzbrojovaní,“ uzatvára.
NATO 15. decembra 2020 vydala stanovisko, v ktorom tvrdí, že chce pokračovať v posilňovaní kontroly zbraní a odzbrojovania, no zároveň s TPNW nesúhlasí, lebo je v rozpore so súčasnými zákonmi proti šíreniu jadrových zbraní. Vyjadruje podporu NPT, ktorú považuje za „jedinú dôveryhodnú cestu k jadrovému odzbrojeniu“. TPNW je pre NATO zbytočná, keďže ju nepodpísal žiaden štát vlastniaci takýto druh zbraní. A vyhlasuje, že pokiaľ budú existovať jadrové zbrane, bude jadrovou alianciou.
Budúci rok sa v sídle OSN v New Yorku uskutoční Konferencia o revízii NPT, ktorá mala byť pôvodne v apríli a máji 2020. Náš rezort diplomacie vyhlásil, že SR na nej preukáže svoj postoj: „Slovenská republika pri príležitosti 50. výročia nadobudnutia platnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní potvrdzuje svoju neochvejnú a jednoznačnú podporu pre NPT.“ Podľa očakávaní sa na konferencii ukáže, kam sa bude uberať stratégia zúčastnených krajín za celosvetové odzbrojenie.
Riaditeľ výskumu v programe zahraničnej politiky Brookings Institution Michael O´Hanlon považuje NPT za úspešnú, hoci sa na svete stále nachádza vyše 10 000 nukleárnych hlavíc (z ktorých vyše 90 % vlastní USA a Rusko). Podľa Stevena Pifera z iniciatívy zameranej na kontrolu a nešírenie zbraní Brookings Institution vďaka NPT dramaticky klesla veľkosť jadrového arzenálu USA i Ruska. Zároveň však dodáva: „Medzinárodné prostredie sa zhoršilo, plán týkajúci sa iránskeho nukleárneho programu je v hlbokých problémoch a nedošlo k žiadnemu pokroku v presviedčaní Severnej Kórey, aby sa vzdala či aspoň obmedzila svoj nukleárny arzenál.“