Slavomír Fijalka, ZO SZPB Nitra Horné Mesto
Od tragickej udalosti, ktorá sa odohrala v meste pod Zoborom počas Bratislavsko-brnianskej operácie 2. ukrajinského frontu s cieľom oslobodiť juhozápadné Slovensko a južnú Moravu od nacistického Nemecka, uplynie čoskoro 78 rokov.
Nitra sa stala cieľom bombardovania viackrát. Prvé sa uskutočnilo v noci na 20. decembra 1944, keď okolo 21.30 hod preletel nad mestom sovietsky ľahký bombardér. Pokúsil sa zhodiť štyri bomby do priestoru Vily dr. Veröa, kde sídlilo gestapo. Minul svoj cieľ približne o 50 až 80 metrov.
Tri bomby dopadli medzi obytné domy a značne ich poškodili. Nik neprišiel o život, no traja ľudia boli zranení. Jednotky civilnej protileteckej ochrany ich vyslobodili z trosiek a odviezli do nemocnice. Štvrtá bomba zasiahla budovu Štátnej meštiackej školy, kde bola v tom čase ubytovňa vojakov SS. Prerazila strechu a pristála v telocvični. Nevybuchla, pretože jej zlyhal iniciátor. Zneškodnil ju privolaný nemecký pyrotechnik.
Spojenecké prelety nad Zoborom
Nočné prelety a prieskumné lety ponad Nitru sa dali pozorovať čoraz častejšie. Obyvatelia mali veľakrát možnosť vidieť spojenecké bombardéry, ktoré štartovali zo základní v Taliansku a ponad územie Slovenska smerovali najmä do Poľska. Siedmeho júla 1944 prelietavalo nad Zoborom 600 až 800 spojeneckých bombardérov vo veľkej výške z juhu na severozápad. Napadli ich nemecké stíhačky.
Pri spiatočnom lete bolo jedno spojenecké lietadlo poškodené, klesalo v smere Ivanka pri Nitre-Maďarsko. V úsilí dostať sa čo najďalej z nepriateľského územia piloti odľahčovali stroj a odhadzovali z neho rozličné predmety. Napríklad na Zobor dopadol pás s nábojmi do veľkorážneho guľometu a nafukovací záchranný pás.
Pri prelete asi 300 amerických lietadiel 22. augusta jedno zhodilo sedem bômb západne od obce Jelšovce. O päť dní na to sa v dopoludňajších hodinách nad Nitrou objavilo 250 spojeneckých lietadiel. Posádka jedného z nich zrejme pre ťažkosti s motorom spustila v chotári Mecheníc osem bômb. Spôsobili iba materiálne škody následkom tlakových vĺn pri ich výbuchu.
Najväčšie množstvo lietadiel, okolo 800, pozorovali Nitrania 29. augusta. Vtedy zaznamenali zhodenie bômb v Ivanke pri Nitre, na roli pri obci Čab, dve vybuchli v lese neďaleko Hrnčiaroviec, v chotári Branča jedna, štyri zablúdili do hája Davarčany. Všetky vybuchli, no nevyžiadali si obete na životoch. Posledný prelet spojencov s pätnástimi lietadlami zaregistrovali 19. novembra. Jedno spustilo paľbu z kanónov, zrejme na odstrašenie osádok protivzdušnej obrany letiska. Nik nebol zabitý ani zranený. Ešte predtým, 15. septembra, v nočných hodinách sovietske dopravné lietadlo LI 2 vysadilo nad Zoborom trinásťčlenný výsadok a zhodilo zbrane aj strelivo.
Okupačné orgány zabrali poľné letisko
Koncom septembra 1944 zabrali nemecké okupačné orgány poľné letisko v Nitre a začali s budovaním protileteckej ochrany.V Nitre sa usadili a začali aktívne vyvíjať činnosť jednotky SD (gestapo), ktoré spolu s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy zatýkali v meste a okolí Židov, ilegálnych pracovníkov odboja a partizánov.
Nitrianska posádka, ktorej velil mjr. Ján Šmigovský, sa napriek naliehaniu organizátorov SNP k Povstaniu nepridala. Do mesta vtrhli aj jednotky bojovej skupiny Schill.
Od konca novembra však prevzalo iniciatívu nad vzdušným priestorom sovietske letectvo. V noci 21. decembra zbombardovalo nemecké vojenské kolóny vo Veľkom Záluží, smerujúce po hlavnej zásobovacej tepne z Bratislavy do Nitry. Podobným terčom sa stala aj kolóna maďarskej armády v obci Cabaj-Čápor 24. decembra. Počas tohto útoku zahynulo niekoľko maďarských vojakov. Bolo zabitých aj množstvo koní a zničené zásoby prepravované na front. Žiaľ, počas tohto náletu zahynuli aj dve civilné osoby, deväť obyvateľov utrpelo zranenia, miestny kostol a 14 obytných domov bolo poškodených.
Od nočného bombardovania 20. decembra vládol v Nitre relatívny pokoj.V meste zabezpečili silnú protileteckú obranu, na Kalvárii umiestnili vojenskú pozorovaciu hlásku, na Čermáňskom kopci vybudovali palebné postavenie a osadili rýchlopalný štvorhlavňový kanón Oerlikon. Na území terajšieho parku na Sihoti sa nachádzal podzemný bunker, pri ňom stanovište ťažkého guľometu. Ďalšie postavenie rýchlopalného kanónu bolo za mlynmi pri moste cez rieku a na vtedajších tormošských lúkach (dnes Chrenová).
Bojovú iniciatívu prevzali červenoarmejci
Sovieti dobre zmapovali systém protivzdušnej obrany Nitry vďaka nočným prieskumným letom. Po vyhodnotení získaných údajov sa vedenie ČA rozhodlo uskutočniť 20. januára nočný letecký útok na poľné letisko. O 21.10 priletel z juhovýchodu ľahký bombardér, ktorý zhodil sedem bômb do časti Starého letiska. Samotné letisko nezasiahli. Piloti bombardéra mali pravdepodobne sťaženú orientáciu kvôli dokonalému zatemneniu mesta. Žiadne osoby neboli usmrtené, no tlakové vlny z vybuchnutých bômb zapríčinili poškodenie viacerých domov.
Aby vojská 2. ukrajinského frontu mohli rýchlo postupovať s čo najmenšími stratami, vyčlenil veliteľ frontu maršal Rodion J. Malinovskij časť letectva na podporu bojových akcií ČA. Poveril generála Sergejova K. Goriunova, aby zničil ohniskovú podporu nepriateľa v celej taktickej hĺbke jeho obrany. Boli to sklady munície, zálohy vojsk a bojovej techniky, ktoré zadokumentovali na základe pozemného a predovšetkým leteckého prieskumu zhotovením fotografických snímok.
Správy z frontovej línie a intenzívne prelety sovietskych lietadiel spojené s ostreľovaním a bombardovaním zhromaždísk techniky a vojska Wehrmachtu vo Vrábľoch a Komjaticiach už 25. marca zreteľne naznačovali, že onedlho sa bude bojovať aj o Nitru. Nemci vedeli, že front sa k nej nezadržateľne blíži, a preto urýchlene evakuovali poľnú nemocnicu z kláštora na Zobore a spravodajskú centrálu v podzemí parku na Sihoti. Veliteľstvo vyhlásilo najvyšší stupeň bojovej pohotovosti.
Dňa 25. marca o 22.30 hod priletelo nad mesto sovietske prieskumné lietadlo Po-2 (Polikarpov) a pomocou tzv. Stalinových sviec (zariadenie slúžiace na osvetlenie priestoru na zemi) urobila posádka snímky mesta. Bolo na nich vidno prítomnosť dvoch veľkých vojenských nemeckých kolón smerom od nitrianskych kasární hore ku kostolu a v Párovciach. Velenie po preštudovaní výsledkov tohto prieskumu rozhodlo o zničení týchto kolón, o ktorých predpokladalo, že vezú zásoby nemeckým jednotkám v tom čase už bojujúcim v okolí Vrábľov.
Most pre ťažkú techniku a tanky Tiger
Na druhý deň sa okolo 8.30 hod priblížili štyri sovietske stíhačky La-5FN. Vyštartovali z Troch Dubov smer Kozárovce-Zlaté Moravce-Nitra. Ich úlohou bolo umlčať protilietadlovú obranu mesta. Ako prvé zneškodnili streľbou z palubných zbraní obsluhy protilietadlových kanónov na Tormoši (Chrenovej) a za mlynom. Rýchlopalný kanón umiestnený na letisku sa ani neozval. Kanón umiestnený na kopci na Čermáni nemohol vôbec strieľať, lebo stíhačky leteli nízko nad zemou. Streľbou by boli zasiahli budovy a ľudí v meste.
Sovietskym stíhačom sa nepodarilo zničiť len ťažký guľomet umiestnený na hradbách a 88 mm kanón neďaleko betónového mosta, ktorý bol strategicky veľmi dôležitý. Bol totiž jediným mostom, cez ktorý sa dali prepraviť na druhú stranu rieky ťažké bojové tanky Tiger a iná bojová technika. Ostatné mosty od Nových Zámkov až po Nitru vyhodili Nemci do vzduchu.
Okolo deviatej ráno sa na oblohe objavilo smerom od Šale spolu 27 bombardérov Boston, ktoré mali Sovieti vo svojej výzbroji. Na mesto zhodili náklad bômb. Následkom toho bolo úplne zničených 48 budov a 289 čiastočne poškodených. Počet obetí dosiahol 345. Išlo zväčša o civilistov. Bombardéry štartovali z letiska nad Budapešťou a tam sa po zhodení nákladu aj vrátili. Bol totiž plánovaný aj druhý nálet, ktorý sa mal uskutočniť popoludní. To sa však už neudialo. Veliteľstvo ČA ho zrušilo a namiesto toho sa rozhodlo bombardovať pevnosť v Komárne.
Prečo zlyhala hlásna služba?
Dodnes nie je známy dôvod, prečo zlyhala hlásna služba, ktorá obyčajne varovala obyvateľov Nitry pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Sirény začali hučať, až keď dopadli prvé bomby. Taktiež je nepochopiteľné, že v meste sa v ten osudný deň konali trhy. Zišiel sa tu veľký počet ľudí, najmä z okolia. Zjavne podcenili blízkosť frontu a nebezpečenstvo, ktoré hrozilo, keďže Nitra ležala už vo frontovom pásme. Bojovalo sa v blízkosti 15-20 kilometrov. Je čudné, že veliteľ posádky a mestský úrad konanie trhov nezakázali.
Mnoho obetí pochovali pozostalí na dedinských cintorínoch. Nemci odviezli svojich zabitých vojakov smerom na západ. Miesto, kde ich pochovali, nie je známe.
Obyvateľov Nitry, ktorí zahynuli počas bombardovania, uložili v dvoch spoločných hroboch na Mestskom cintoríne. Je ich tam 55.
Na druhý deň okolo 15 hod prileteli dve stíhacie lietadlá JAK -9T, ktoré mali za úlohu zničiť poštu ako dôležité telekomunikačné zariadenie. Vystrelenými raketami zasiahli aj budovu divadla a vedľa stojaci dom. Počas tejto akcie sa Sovieti dostali do vzdušného súboja s dvoma nemeckými stíhačkami, ktoré vykonávali hliadkovanie nad okolím Nitry. Obe sovietske stíhačky boli zasiahnuté, následkom čoho havarovali. Jedna spadla južne od Nitrianskych Hrnčiaroviec a druhá pri Jelenci. Obaja piloti sa vzhľadom na malú výšku nestihli katapultovať a zahynuli.
Posledné bombardovanie sa uskutočnilo 29. marca približne o 10 hod. Smerom od Tribeča prileteli dve sovietske stíhačky a zhodili dve bomby, ktoré dopadli do záhrad na okraji mesta a nespôsobili väčšie škody.
Zverejňujú sa (aj) nepravdivé údaje
Bombardovanie mesta pod Zborom je smutnou a pre našu verejnosť pomerne neznámou kapitolou. V roku 2005 vyšla kniha Nitra, druhé Coventry? od Štefana Košovana, ktorý mal v závere vojny jedenásť rokov. Počas bombardovania mu zahynuli rodinní príslušníci.
Ako píše vo svojej publikácii, začal vyhľadávať fakty v dostupných archívoch a materiáloch, ktorých bolo žalostne málo. Informácie nebolo možné čerpať z utajených vojenských archívov. Preto v knihe použil iba texty, ktoré boli dostupné.
Pracoval ako externý asistent na vysokej škole a neskôr v Poľnohospodárskom výskumnom ústave. Zrejme v tom čase necítil potrebu napísať a vydať svoju knihu z politických dôvodov. Počas minulého režimu sa o tejto tragickej udalosti mlčalo.
Zverejňujú nepodložené údaje
Hneď po Nežnej revolúcii sa zrazu objavilo množstvo „historikov“ a najmä novinárov, ktorí odvolávajúc sa na Košovanovu knihu a jej údajne zaručený, faktami podložený obsah, začali písať články. Ich jediným poslaním bolo vyvolávanie protisovietskych nálad a bagatelizovanie zásluh Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. Každoročne v marci noviny a médiá podsúvajú čitateľom a poslucháčom často nepravdivé a ničím nepodložené informácie, ktoré prekrúcajú historické fakty.
Ako člen Klubu vojenskej histórie v Nitre som sa začal zaoberať vyhľadávaním materiálov, ktoré sa týkajú danej problematiky. Dnes sa už dá nahliadnuť aj do odtajnených archívov a bojových zápisov či denníkov príslušníkov ČA. Obsahujú vyše milióna stránok, kde je možné dopátrať sa zaujímavých a doteraz nepoznaných skutočností.
Po niekoľkomesačnom úsilí vo vyhľadávaní som zistil, že viaceré skutočnosti, ktoré Štefan Košovan uvádza vo svojej knihe, sa nezakladajú na pravde. Napríklad tvrdí, že lietadlá bombardujúce Nitru štartovali z Troch Dubov. Nie je to pravda, štartovali a pristávali na letisku pri Budapešti. Z letiska pri Zvolene štartovali stíhačky, ktoré plnili úlohy pred samotným bombardovaním. Mali za úlohu zlikvidovať protileteckú obranu.
Ďalej píše, že prileteli smerom od Tribeča. V skutočnosti to bolo od Šale a po zhodení nákladu sa obrátili nad Tribečom a zamierili na juh. Nepravdivý je aj údaj o štyroch vlnách bombardovania. Sovietsku zostavu tvorilo 27 bombardérov zoradených v troch rojoch po 9 lietadiel. Vedúci pilot každého roja robil fotografické snímky z výsledku bombardovania, ktoré sa stali súčasťou bojových hlásení pilotov a sú po odtajnení dostupné k nahliadnutiu.
Nemci zostali takmer až do oslobodenia
Autor knihy Nitra, druhé Coventry? sa tiež mýli, ak tvrdí, že počas bombardovania už Nemci v Nitre neboli. To si osvojili mnohí „odborníci“, najmä novinári. V meste už neboli dve odfotografované nemecké kolóny, pretože nadránom pred bombardovaním odtiaľ odtiahli. Ale ostatné nemecké jednotky sa chystali na bojové strety so Sovietmi a úplne kontrolovali mesto pod Zoborom. V hoteli Schiller (dnes Zobor) sídlilo Ortskommando, t.j. veliteľstvo mesta. Jeho príslušníci ho opustili až počas priamych bojov o Nitru. Hotel sami zapálili a utiekli smerom na Párovce.
Vo Veröovej vile (jej čiastočná replika sa v súčasnosti nazýva Oko) na Ulici Fraňa Mojtu boli zriadené Sicherheitsdienst (bezpečnostná služba), Sicherheitspolizei (bezpečnostná polícia) a gestapo (tajná štátna polícia). Podľa dostupných záznamov nakladali Nemci 28. marca 1945 na autá debny s písomnými záznamami. Písomnosti, ktoré nestihli naložiť, zapálili v jednej z tried školy, kde boli ubytované jednotky SS.
Nemci mali v Nitre a blízkom okolí vybudované viaceré obranné postavenia. Najdôležitejším strategickým miestom bol spomínaný betónový most, ktorý po preprave svojej ťažkej techniky vyhodili do vzduchu. Podobný osud stihol aj drevený most pri letisku.
Pretože tieto údaje sa už do spomínanej knihy nedajú doplniť, obrátil som sa ako člen SZPB a KVH Nitra na šéfredaktorku nitrianskych novín MY SME Miriam Hojčušovú s prosbou, aby tieto fakty zverejnila v článku o bombardovaní nášho mesta. MY SME každoročne o udalosti píše, neraz na titulnej strane, a pritom uvádzajú nepravdivé údaje, odvolávajúc sa na publikáciu Štefana Košovana. Ponúkol som jej fotokópie z archívov a ďalší materiál, ktorý sa mi podarilo vyhľadať. Pani šéfredaktorka moju ponuku rezolútne odmietla.
Zrejme jej nevyhovuje písanie historickej pravdy. Vyvoláva to vo mne dojem, akoby dostala za úlohu vyvolávanie protisovietskych a teraz aj protiruských nálad, ktoré vedú k nezmyselným činom viacerých extrémistov. Ako inak si máme vysvetliť nedávne zhanobenie pamätníka venovaného sovietskym vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní Nitry? V noci pod rúškom tmy ho omotali do farieb ukrajinskej zástavy. Zadržali ich síce príslušníci polície, no doteraz sa verejnosť nedozvedela, aký trest ich stihne za tento skutok.
Mimochodom, v posádkach sovietskych bojových lietadiel, ktoré bombardovali Nitru, boli Rusi aj Ukrajinci. Dokazujú to záznamy z letových denníkov.
(Krátené a medzititulky red. Bojovník)