Profesor Imrich Karvaš (1903 – 1981)
Brigita Schmögnerová, ekonómka
Foto: Martin Krno, archív redakcie
Krátko pred 55. výročím Slovenského národného povstania som na odbornom historickom seminári v Banskej Bystrici skonštatovala, že zámer uskutočniť toto podujatie vychádzal z uvedomenia si krivdy. Názov podujatia znel Podiel slovenských národohospodárov na príprave SNP. A o krivdu ide preto, lebo keď sa hovorí o SNP, uvádzajú sa bežne iba mená politikov a vojakov. Mená ako Husák, Novomeský, Šmidke, Lettrich, Golian, Viest vošli do histórie, do učebníc (možno už nie všetky do nových učebníc) a do ľudovej pamäti. Takmer v zabudnutí však zostali iní, bez ktorých by SNP nemohlo vzniknúť a nemohla by prebehnúť ani jedna bojová akcia. Teda bez tých, ktorí zabezpečovali finančné a materiálne zdroje povstania.
Ešte explicitnejšie to vyjadril vtedajší predseda SZPB Ján Husák. V súvislosti s hospodárskym a finančným zabezpečením Povstania citoval mená ako Imrich Karvaš, Peter Zaťko, Viliam Paulíny a dodal: „Chcem pri tejto príležitosti vyzdvihnúť skutočnosť, že nebyť aj tohto hospodárskeho a finančného zabezpečenia a vytvárania potravinových, finančných a materiálových zásob doslova za chrbtom vtedajšej vládnej ľudáckej moci, neboli by sa dosiahli ani vojenské ciele Povstania. (…) Tieto činy a aktivity patrili rovnako k hrdinským a odvážnym, ako boli bojové akcie, a mali by sme ich v širokom kontexte SNP a národnooslobodzovacieho boja klásť na rovnako dôležitú a významnú úroveň.“
V priebehu rokov sa spravodlivosti aspoň čiastočne učinilo zadosť. Vznikli viaceré odborné alebo beletristické diela predovšetkým o Imrichovi Karvašovi (Michal Schvarc, Ľudovít Hallon: Kuza Karvaš, 2014; Milan Karvaš: Môj otec Imrich Karvaš, 2001) a o Petrovi Zaťkovi (Ivan Figura: Slovenský národohospodár Peter Zaťko, 2016), resp. oneskorené vydania ich pamätí (Imrich Karvaš: Moje pamäti. V pazúroch gestapa. Múzeum SNP, 1994 a úplné vydanie Spomienok Petra Zaťka, Múzeum SNP, 2021), po ktorých je možné siahnuť, ak sa chceme dozvedieť viac o nepolitikoch a nevojakoch, bez ktorých by táto najvýznamnejšia udalosť novodobých slovenských dejín nemohla vzniknúť
Osobnosť, akých sme veľa nemali
Ako súčasť podujatí, ktorými si Národná banka Slovenska pripomína 30. výročie svojho vzniku, prebehla nedávno medzinárodná vedecká konferencia s názvom Odkaz prof. Imricha Karvaša pre súčasnú hospodársku vedu a prax. Za účasti renomovaných domácich a zahraničných odborníkov a nadväzujúc na rozsiahle vedecké dielo tohto ekonóma hľadala odpovede na otázky, ako prekonať aktuálne krízy, riešiť infláciu, ako prekonať zastaraný model rastu, ktorý nás drží v pasci nízkeho príjmu a je zodpovedný za zabrzdenie dobiehania „starých“ štátov EÚ. Diskutovalo sa aj o humanistickom a sociálnom rozmere Imricha Karvaša a jeho odkaze pre dnešok.
Imrich Karvaš bol integrálnou osobnosťou. Nebol iba medzinárodne uznávaným vedcom a profesorom, ktorý prednášal v zahraničí. Krátky čas bol aj členom československej vlády ako minister bez kresla a neskôr minister priemyslu, obchodu a živností. V situácii, keď na základe Mníchovskej dohody a neskôr Viedenskej arbitráže muselo Česko postúpiť Nemecku a Slovensko Maďarsku veľkú časť svojho územia, musel riešiť, ako zabezpečiť prežitie takto zdecimovaného štátu. Bol vysokopostaveným riadiacim hospodárskym pracovníkom a napokon guvernérom Slovenskej národnej banky. K integrite jeho osobnosti patril aj jeho politický rozhľad, hodnotová orientácia a osobná odvaha, ktoré ho priviedli k rozhodnutiu pripojiť sa k povstaleckej Slovenskej národnej rade a finančne a materiálne zabezpečiť Slovenské národné povstanie.
Za kľúčový podiel na materiálnom a finančnom zabezpečení Povstania ho nemecká mašinéria odsúdila na trest smrti a väznila. V podlomenom zdraví ho pred popravou napokon zachránili spojenecké vojská. Ako mnoho organizátorov a účastníkov SNP, aj on bol súdený minulým režimom, po druhýkrát odsúdený na 17 rokov väzenia za údajnú vlastizradu a napokon v roku 1968 rehabilitovaný. Po návratoch z väzení sa na našu škodu jeho neuveriteľne rozsiahle vedomosti a praktické skúsenosti už nikdy nevyužili.
Po obsadení Čiech a Moravy a vzniku Protektorátu a samostatného slovenského štátu pod nátlakom Adolfa Hitlera sa Imrich Karvaš vrátil z Prahy do Bratislavy. Je známe, že prezidentovi Tisovi na ponuku, aby sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB), odpovedal, že ako slobodomurár, bývalý minister československej vlády, ľavičiar, ktorý má za manželku Češku, nie je vhodnou osobou. Tiso to všetko vedel, ale potreboval odborníka na menovú politiku – a tým Karvaš bol. Nechcel od neho, aby sa politicky angažoval, no vzhľadom na svoju funkciu sa musel stať členom HSĽS a neskôr ako predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie (NÚZ) sa formálne stal členom vlády. Po skončení vojny sa pred súdom bez mimoriadnych ťažkostí obhájil a bol očistený od akýchkoľvek podozrení z prisluhovania ľudáckemu štátu.
Materiálna a finančná pomoc Slovensko sa dostalo do „ochranného vzťahu“ s Nemeckom a na základe zmluvy sa stalo súčasťou nemeckého hospodárskeho priestoru. Karvaš riešil menovú odluku od protektorátnej koruny, založenie slovenskej meny, platobnú dohodu s Nemeckom a zavedenie tzv. clearingu. To všetko vrátane založenia NBS museli riešiť aj prvé dve slovenské vlády po zániku ČSFR v roku 1993 a 1994. V podmienkach zlatého štandardu pre stabilitu meny bolo potrebné zabezpečiť tzv. menové zlato. Časť mala byť deponovaná z československých zlatých rezerv, ale po obsadení Čiech si Nemci tieto zlaté rezervy ponechali. Často utajovaným exportom do tretích krajín získavalo Slovensko devízové rezervy, produkciou v slovenských baniach i zlato. Zbierka na národný poklad mnoho nevyniesla. Karvašovi sa neskôr podarilo zachrániť menové zlato presunom do Švajčiarskej národnej banky a Banky pre medzinárodné platby v Berne.
V prvých rokoch ťažila slovenská ekonomika z vojnovej konjunktúry a exportu do rozpínajúcej sa Nemeckej ríše. Ako vojna pokračovala, začali sa aj u nás prejavovať väčšie zásobovacie ťažkosti. Okrem iného preto, lebo Nemci nástojili, aby sa čoraz väčšia časť slovenskej poľnohospodárskej a priemyselnej produkcie použila pre potreby vojnového Nemecka. Karvaš a jeho spolupracovníci vynaložili mnoho námahy a nemenej odvahy, aby tomu zabránili. Neskôr počas vyšetrovania v nemeckom zajatí to Karvašovi priťažilo.
Po vytvorení NÚZ, ktorý mal na starosti reguláciu vojnového hospodárstva, sa guvernér SNB Imrich Karvaš stal jeho predsedom. Pre materiálne a finančné zabezpečenie Povstania boli obidve funkcie kľúčové. Ako uvádza Ľudovít Hallon, blížiaci sa front, bombardovanie Bratislavy a hlavne rafinérie Apolky spojeneckými lietadlami pomohli Karvašovi získať súhlas s odsunom veľkej časti materiálových zásob a obeživa (napr. pohonných hmôt, výbavy pre armádu, potravinových zásob a pod.) z Bratislavy na stredné Slovensko. Iba vďaka tomu sa po vypuknutí SNP všetko dostalo do rúk povstalcov a na určitý čas pomohlo zásobovať a financovať vojenské akcie a čiastočne aj obyvateľstvo povstaleckého územia.
Ak sa teda po 2. svetovej vojne Československo zaradilo medzi víťazné štáty, bolo to aj zásluhou Imricha Karvaša a jeho blízkych spolupracovníkov.