Syn z horárskej rodiny sa narodil 13. mája 1927 v Klenovci. Vyhlásenie 2. svetovej vojny ho zastihlo ako študenta gymnázia v Rimavskej Sobote. Prvé priame stretnutie s Povstaním mal, keď v polovici augusta dostali informáciu, že by mali pristáť paradesanti vo vrchoch v okolí.
Potom 28. augusta 1944 milícia obsadila križovatky v obci a na druhý deň vyšiel z legality Revolučný národný výbor. Prihlásil sa k dobrovoľníkom, vytvorili čatu. „Robili sme spojky, držali stráž, prípadne sme pod vedením študenta Sama Ribayana cvičili vojenský pochod. Spoznali sme sa pritom s jedným sovietskym partizánom. Dal nás do laty, vraj namiesto pochodovania máme cvičiť krytie a plazenie.“
O vlastenectve ľudí z Klenovca a regiónu svedčí fakt, že sa odtiaľ až 700 mužov pripojilo k partizánom. ,,Viem, mohli sme sa vrátiť domov,“ hovorí, „neriskovať, nebojovať. Ale ako by som sa sám na seba pozeral nasledujúce desaťročia? Aj dnes verím mladým statočným ľuďom. Napríklad takým, čo sa neboja ozvať proti hlupákom, ktorí by chceli meniť dejiny nášho protifašistického odboja. Alebo si vážim takých, čo chcú našu krajinu úprimne ťahať dopredu.“
Po vojne získal osvedčenie č. 255/1946 a začal študovať žurnalistiku v Bratislave. Čoskoro sa vypracoval na vedúceho redaktora v Slovenskej akadémii vied. Vrcholom jeho rastu bolo miesto vedúceho vydavateľstva Obzor. Ako stúpenec reforiem Alexandra Dubčeka sa nestotožnil s inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. To bolo dôvodom, že ho odvolali z vedúceho miesta. Následne pracoval ako editor kalendára Priateľ rodiny, známeho najmä staršej generácii. Dlhodobo aktívne pôsobil v HDK pri OblV SZPB v Rimavskej Sobote. Vytváral leporelá o odboji v regióne a zasadzoval sa o zachovávanie pamiatok. Július Molitoris je držiteľom viacerých vojenských a zväzových vyznamenaní. Nedávno prevzal z rúk predsedu SZPB Pavla Sečkára pamätnú medailu Za vernosť. Gratulujeme a želáme mu pevné zdravie a duševnú pohodu. (bal)