Ján Rohár, Berlín
Prechádzať sa 9. mája ulicami nemeckej metropoly nesie so sebou zvláštnu emóciu. Navonok bežný pracovný deň sa v okolí monumentov pripomínajúcich sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne mení na veľkú oslavu v tradičnom štýle.
Miestna komunita Rusov, Bielorusov či ľavicovo zmýšľajúcich Nemcov nezostala svojej povesti nič dlžná. Celkový dojem narušila jedine prítomnosť stoviek policajtov rozmiestnených vo všetkých častiach pamätných miest.
Oslavy sa zaobišli bez šarvátok
Oslavy, samozrejme, ovplyvnila situácia na Ukrajine, no menej akoby človek očakával. V čase našej návštevy okrem menších provokácií nedochádzalo k šarvátkam. Pri jednom z najväčších pomníkov v parku Treptow sa rozložili tábory prakticky všetkých skupín rozdelených podľa názoru na súčasnú geopolitiku.
Našli sme tam predstaviteľov nemeckej komunistickej strany podporujúcich ruské a čínske postoje, aktivistov ľavicovo-anarchistického antifašistického združenia požadujúcich okamžitý mier a zastavenie dodávok zbraní pre všetky strany, ako aj zástupcov ukrajinskej komunity spolu s proukrajinsky orientovanými Rusmi. Neďaleko od nich sa nachádzali ďalšie tábory – radikálnej občianskej iniciatívy, ktorá žiadala odchod Nemecka z NATO, či proruskej skupiny, ktorá poukazovala na zločiny na Donbase od roku 2014.
Pomník vzbudzujúci rešpekt
Priamo pod pamätníkom sovietskeho vojaka, ktorý slávnostne odhalili v roku 1949, vládla pietna atmosféra bez silných politických vyhlásení. Impozantné dielo sochára srbského pôvodu Jevgenija Vučetiča, inak rodáka z ukrajinského mesta Dnipro, vzbudzuje skutočný rešpekt. Predstavuje 12-metrovú bronzovú sochu sovietskeho vojaka s mečom, ktorý stojí nad zničeným hákovým krížom a v náručí drží dieťa.
Socha by mala odkazovať na činy sovietskeho vojaka Nikolaja Masalova. Počas bitky v centre Berlína riskoval život a pod silnou paľbou nemeckých guľometov zachránil trojročné nemecké dievčatko – sirotu. Socha stojí uprostred veľkého cintorína, na ktorom pochovali vyše 7-tisíc z celkového množstva 80-tisíc vojakov Červenej armády, ktorí padli v bojoch o Berlín. Najväčšie množstvo prítomných bolo jednoznačne ruského pôvodu. Človek mal miestami pocit, že sa ani neocitol v Nemecku. No za zvukov tradičných sovietskych piesní si pamiatku osloboditeľov prišli uctiť aj mnohí Bielorusi, Kazachovia, Rumuni, Nemci, Srbi a ďalší.
Motorkári pod Brandenburskou bránou
Spočiatku sa zdalo, že polícia rešpektuje pietne miesto, no neskôr vytvorila rojnicu a začala oslovovať účastníkov osláv. Pozitívne je, že sa situáciu policajti snažili riešiť dohovorom, nerozdávali pokuty, ako sa to stalo v Moldavsku a Lotyšsku. V okolí Brandenburskej brány sa na obed uskutočnil pochod Pluku nesmrteľných. Smeroval k sovietskemu pamätníku v Tiergarten (v minulosti súčasť Západného Berlína). V tesnej blízkosti stála skupinka ukrajinských demonštrantov. K stretom medzi nimi našťastie neprišlo.
Krátko po 13. hodine policajná prítomnosť v okolí Tiergarten kulminovala. Policajtov bolo už viac ako účastníkov osláv. Dôvodom manévrov bol príchod členov motorkárskeho klubu Noční vlci. Umožnili im položiť kvety k pamätníku, no každého motorkára sprevádzal minimálne jeden policajt.
Tam, kde podpísali kapituláciu
Múzeum Berlín – Karlshorst (pred vojnou na Ukrajine sa nazývalo Nemecko-ruské múzeum) umiestnili v budove, kde v noci z 8. na 9. mája 1945 podpísali kapituláciu nemeckých ozbrojených síl. Pôvodne tam bola dôstojnícka jedáleň Wermachtu a po vojne sídlo sovietskej vojenskej správy v Nemecku.
Navštíviť toto miesto presne 78 rokoch po kapitulačnom akte a prechádzať sa pomiestach, kde kedysi sovietsky vojvodca Georgij Žukov rokoval s nemeckým poľným maršalom Wilhelmom Keitelom o porážke nacistického Nemecka, bol silný zážitok. Expozícia okrem autentických priestorov a vystavených listín kapitulácie obsahuje množstvo exponátov venujúcich sa Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941 až 1945, vrátane každodenného života vojakov a civilistov na oboch stranách konfliktu.
Veľmi cenné sú aj zbierkové predmety z Centrálneho múzea ozbrojených síl v Moskve. Nájdeme tu knižnicu špecializovanú na nemecko-sovietske vzťahy so zameraním na vojnu na východnom fronte. Obsahuje približne 3 000 zväzkov a rozsiahlu zbierku fotografií. V exteriérových priestoroch sa nachádza impozantná výstava sovietskej vojenskej techniky, nevynímajúc legendárny tank T-34 či raketomet Kaťuša.
Symbol spolupráce spojencov
Cestou späť na Slovensko sme sa zastavili v meste Torgau. V ňom je most cez rieku Labe, na ktorom sa 25. apríla 1945 stretli príslušníci americkej a sovietskej armády. Tento deň sa do histórie zapísal ako Stretnutie na Labe (anglicky Elbe Day) a patrí medzi významné míľniky konca druhej svetovej vojny v Európe.
K fotografii zachytávajúcej podanie rúk medzi veliteľom americkej 69. pešej divízie 1. armády Emilom F. Reinhardtom a veliteľom 58. gardovej streleckej divízie 5. gardovej armády Vladimírom Rusakom došlo 27. apríla. V ten deň vlády všetkých spojeneckých štátov vydali simultánne vyhlásenie, v ktorom potvrdili odhodlanie dokončiť porážku nacistického Nemecka.
V dnešnom Torgau objavíte pamätník pripomínajúci túto významnú udalosť. Na nábreží Labe osadili aj tabuľu vyobrazujúcu fotografiu zo slávneho stretnutia. Zaujímavá je však aj skoršia história mesta.
O mohutnú pevnosť sa viedli dlhé boje v období 30-ročnej vojny a za Napoleona. Napriek tomu ho dnes vnímame najmä ako symbol niekdajšej jednoty Spojencov, nádejnej spolupráce Západu a Východu. Veľmi silné posolstvo aj pre dnešné časy…
