Sofia Prétorová
Foto – archív redakcie a Pixabay
Platforma Mladí proti fašizmu má za cieľ „približovať najmä mladým ľuďom hrôzy totalitných režimov, extrémizmu a nenávisti“ a upozorňovať „na potrebu zachovávania slobody a demokracie a ich nenahraditeľnosť v spoločnosti“. Myslia tým však slobodu pre všetkých?
V rámci výročia vstupu Slovenska do NATO uverejnili Mladí proti fašizmu (a taktiež portál Dúhy.sk) príspevok, ktorý stručne informuje o tejto organizácii a o tom, aké výhody predstavuje členstvo v nej. Uvádza napríklad, že členstvo v NATO pre nás predstavuje ochranu, keďže sme malým štátom, ktorý by sa nedokázal obrániť sám. Ako príklad možného ohrozenia označuje Rusko.
K NATO aj kriticky
V komentároch pod príspevkom sa ozvalo viacero nespokojných hlasov, ktoré otvorene vyjadrovali svoj nesúhlas s propagáciou NATO. Argumentovali predovšetkým vojnovými zločinmi tejto organizácie, ktoré príspevok vôbec nevzal na vedomie. Ako príklad komentujúci uvádzali zhadzovanie bômb na civilistov krajín Blízkeho východu či bombardovanie civilných cieľov v Juhoslávii v roku 1999.
Namiesto rozumnej diskusie však administrátori webu hodili kritikov NATO do jedného vreca s fašistami a rusofilmi. Jedna z účastníčok diskusie sa voči obvineniam z priazne k zločinom Ruska a Číny ohradila slovami: „Takže to, že iní robia zlé veci, ospravedlňuje činy NATO?“
Zhrnula tak podstatu celej veci. Poukazovaním na problematickosť niektorých vojenských akcií NATO upozornili komentujúci na pokrytectvo Mladých proti fašizmu, ktorí na jednej strane obhajujú demokraciu a bojujú proti fašizmu, a na strane druhej odmietajú pripustiť, že organizácia založená na obranu sa neraz stáva agresorom a realizuje akcie, pri ktorých trpia nevinní civilisti.
Pod rovnakým príspevkom na Instagramovom konte Dúhy.sk sa objavil komentár jednej ľavicovej webovej stránky, ktorá tiež odsúdila vojnové zločiny NATO. Administrátor konta reagoval kritikou komunizmu a následne obhájil príspevok slovami, že „priamo v príspevku píšeme, že ani NATO nie je dokonalé. To, čo je dôležité, je priznať si chybu, a poučiť sa z nej.“ Skutočne však stačí takéto všeobecné konštatovanie ako priznanie si chyby?
Marek Mach, zakladateľ Mladých proti fašizmu, sa nasledujúci deň namiesto vysvetlenia ich postoja voči zločinom NATO ohradil voči ľavicovým myšlienkam autorov niektorých komentárov. Sebareflexia opäť nikde.
Na problém o pár dní neskôr upozornil umelec a autor komixov Šumichrast. Ten na základe námetu publicistu a šéfredaktora angažovaného mesačníka Kapitál Tomáša Hučka nakreslil satirický komix, zobrazujúci Macha zhadzujúceho bomby, so slovami „Už sme NATO prišli! Demokracia nie je pre všetkých, sorry!“ Komix sa dostal aj na portál Dúhy.sk. Ondrej Vrábel, spolutvorca tejto platformy, ho komentoval spôsobom, že tvorca komixu je z rovnakej kategórie ľudí, ako sú kotlebovci.
Útoky versus kritika
Namiesto toho, aby sa aspoň pokúsil zamyslieť nad tým, čo autora viedlo k vytvoreniu takého komixu, vnímal ho ako útok. Vrábel sa tiež vyjadril, že „konštruktívna kritika je dôležitá a prijímame ju. Útoky ale nemožno nazvať konštruktívnou kritikou.“
Nezdá sa, že by konštruktívnu kritiku prijímali, najmä keď pochádza od ľavičiarov. Je zaujímavé, že diskusii s Líviou z Kulturblogu, propagujúcou mnohé extrémistické pravicové až fašizujúce myšlienky, sa Marek Mach nevyhýbal. Ľavičiari však také šťastie nemajú. Okrem toho im bola zablokovaná aj ich skupina na Dúhach s názvom Queers against capitalism, ktorá vraj porúšala pravidlá užívania platformy.
Pozitíva i negatíva
Tento článok nie je útokom ani konšpiráciou, ale upozornením na problém, ktorému sa netreba vyhýbať. Hoci geopolitické siločiary dosť jasne ohraničujú naše možnosti a naše členstvo v NATO nechceme spochybňovať, právo na svoj názor majú aj tí, ktorí s ním nesúhlasia. Navyše ak by kritika niektorých vojenských akcií bola naozaj útokom na členstvo, potom by v Európe nebolo politika, ktorý by nechcel vystúpiť z Európskej únie. Takáto interpretácia je však skutočnou konšpiráciou.
Ak chceme byť objektívni a spravodliví, je nevyhnutné poukazovať rovnako na pozitíva, ako i na negatíva toho, čo sa nás týka. A ak nás niekto upozorní na naše jednostranné vnímanie sveta, mali by sme si ho minimálne vypočuť a zamyslieť sa nad tým, či by sme predsa len nemali prehodnotiť svoj názor. Najmä, ak sa niekto venuje takej dôležitej téme, akou je boj proti fašizmu.