Obálka knihy F. Vnuka – Neuveriteľné sprisahanie
Redakcia Bojovník
Takto píše František Vnuk o SNP vo svojej knihe Neuveriteľné sprisahanie, vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944:
„Povstanie z r. 1944 nie je stelesnením takých ideí a ideálov, ktoré by mohli národ zjednotiť, podnecovať a inšpirovať k svedomitejšej práci a k obetiam pre dobro celku. Iba zatajovaním jeho skutočnej podstaty a okrášľovaním atribútmi, ktoré nikdy nemalo, možno z neho urobiť predmet ľudového kultu. A na takýchto falošných základoch nemožno, ani neslobodno stavať našu samostatno–štátnu existenciu v európskej rodine národov. (…)
Povstanie z r. 1944 bolo politicko–vojenským vystúpením proti zákonitej vláde Slovenskej republiky a proti existencii medzinárodne uznávaného slovenského štátu. Sami osnovatelia ho označujú za vyvrcholenie svojej ilegálnej činnosti. Lenže ilegálna činnosť je vždy aj trestná, a keď je v rozpore s morálnymi princípmi, je aj hriešna. Tento morálno–pochybný charakter povstania sa snažia osnovatelia zákona č. 489/92 (išlo o vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok SR – pozn. red.) zakryť tvrdením, že povstanie bolo bojom „proti totalite, útlaku, rasizmu, fašizmu, potlačovaniu ľudských práv“. Naozaj silné slová, ale žiaľbohu nepravdivé. Nepristane zvoleným reprezentantom národa tak nezodpovedne operovať nedomyslenými dôvodmi. (…)
I keď to bude pre niektorých ľudí nepríjemné a pre iných i bolestné, musíme sa zbaviť ťarchy viny, ktorá v roku 1944 zaľahla na svedomie národa. Povýšenie 29. augusta na štátny sviatok je nezaslúženým pokorením národa a nemožno ho prijať bez protestu. Nemalo by to však byť len mĺkve a pasívne rozhorčenie. Pravdu, spravodlivosť a česť národa treba obhajovať verejne i s rizikom, že sa nám za to dostane veľa príkoria či už od zainteresovaných kruhov alebo od starých štruktúr v tlači, v oznamovacích prostriedkoch a vo verejnom živote. Je to však naša povinnosť nielen voči nevinným obetiam povstania, ale aj voči národu, ľudstvu i sebe samému. Mŕtve kamene by sa ozvali, keby sme si nesplnili túto svoju povinnosť my, žijúci.“