Ladislav Gandl

Sekvencia Bojovníci za mier – Oslava ľudského umu a práce, nástropná maľba vosková tempera 1960-64.

Ladislav Skrak

Ladislav Gandl (1919 – 1992) Druhý z výtvarníkov, ktorí sa aktívne podieľal na bojoch pri oslobodzovaní Slovenska ako príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, Ladislav Gandl sa narodil 8. decembra 1919 v Kalinove pri Lučenci.

V katalógoch výstav o jeho životopise stroho, ba ako frázu uvádzali: v rokoch 1940 – 1945 sa zúčastnil na protifašistickom odboji a oslobodzovacích bojoch na našom území, za čo mu udelili vyznamenanie Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. Po čase možno však povedať omnoho viac.

Zažil naozaj pozoruhodnú, mimoriadne významnú vojnovú anabázu a životnú púť. Ako syn židovskej matky koncom 30. rokov nemohol maturovať a v roku 1940 musel nastúpiť do pracovného tábora v Seredi. Odtiaľ ušiel a viac-menej pešo sa skrývajúc v lesoch dostal sa až na sovietske územie, kde v roku 1941 vstúpil do radov Červenej armády a VKS (b). Od vzniku Svobodovho poľného práporu, cez 1. čs. samostatnú brigádu až po útvary 1. čs. armádneho zboru bojoval v Sovietskom zväze a na území ČSR až po víťazné dni v máji 1945. Ale z tohto obdobia Gandlovi na rozdiel od Karola Drexlera nič výtvarného nezostalo. Obaja rodičia mu zahynuli v nacistickom koncentračnom tábore.

Po oslobodení zostal v Prahe, kde začal študovať na Akadémii výtvarných umení. Patril k prvým povojnovým absolventom tejto slávnej školy. Získaval na nej umelecké vzdelanie u prof. Jána Želibského a Vladimíra Sychru zamerané na oblasť monumentálnej, no aj žiarivej komornej maliarskej tvorby.

Od roku 1954 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa stretol so študentkou Kvetoslavou Pokornou, ktorá sa stal jeho manželkou, maliarkou Kvetou Gandlovou (1926-2004). V 60. rokoch pôsobil ako tajomník Zväz slovenských výtvarných umelcov. V roku 1970 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Za svoju tvorbu získal ďalšie štátne vyznamenania: Za zásluhy o výstavbu (1964 Aula Maxima) a štátnu cenu Kl. Gottwalda (1969 Slovanská epopeja).

Gandl má v novších slovenských výtvarných dejinách voči Drexlera okrem odbojárskych zásluh kongeniálne miesto aj ako autor, a to najmä v oblasti monumentálno-dekoratívnej maľby. Svoje úsilia v tejto tvorbe završoval už v prvej polovici 60. rokov minulého storočia. Platí to najmä o jeho doslova svetobornom diele – Nástropnej maľbe v Aule Maxime Strojníckej fakulty SVŠT (dnes STU) v Bratislave. Nazval ju Oslava ľudského umu a práce. Námetovo v nej rozvíjal viaceré náročné sekvencie – od zanikajúceho a porážaného sveta fašizmu a zloby až po hodnoty pokroku a ľudského snaženia.

Aj Gandl vytvoril neskôr ďalšie pozoruhodné diela určené do architektúry, resp. pamiatkovo obnovovaného a atraktivizovaného životného prostredia (Slovanská epopeja na Bratislavskom hrade, v Univerzitnej knižnici, na internátoch, exteriéry SAV atď.). Reprezentoval na svetovej výstave Expo 70 v Osake, kde jeho mozaiku odkúpila Akadémia výtvarného umenia v Tokiu a osadila ju do centra svojho areálu, kde je dodnes.

Na sklonku života venoval sa komornej, resp. voľnej tvorbe, čo vyplynulo i zo zhoršeného zdravotného stavu. Koncipoval predovšetkým krajinárske námety a motívy z rodného kraja. Očaril ho folklór a prírodné krásy, ktoré zobrazil v mimoriadne expresívnej, farebne pôsobivej hodnote maliarskeho výrazu.

Ladislav Gandl zomrel 29. decembra 1992. V závere 90. rokov a začiatkom druhého milénia sme prezentovali diela tohto výnimočného umelca na báze štúdií nástropnej maľby spolu s maliarskou tvorbou venovanou oslobodeniu, ktorú vytvorila a zapožičala na výstavy Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri SZPB Kveta Gandlová. V roku 2010 mu udelil náš Zväz in memoriam Pamätnú medailu J. Nálepku k 65. výročiu oslobodenia Slovenska. V prípade nášho medailónu k odkazu života a diela Ladislava Gandla sme mohli pokročiť vďaka spomienkam docenta Petra Gandla, ktorý pokračuje vo výtvarnom odkaze svojich rodičov v oblasti architektúry.