Útek, tempera 1973, SNG.
Ladislav Skrak
Foto – autor
Nebýva to zvykom, ale v tomto prípade sa možno spoľahnúť na svedectvo naozaj povolaného – Júliusa Lörincza. Vtedy chlapec z Dioseku, neskôr jedna z najvýznamnejších osobností maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku, ba i československého a svetového výtvarného umenia, spomína na udalosti v Košútoch takto:
„Na Turíce 25. mája 1931 v jednej obci južného Slovenska, Košútoch, chcel bývalý ľudový učiteľ a komunistický poslane Štefan Major referovať na verejnej schôdzi poľnohospodárskym robotníkom o výsledkoch úspešného mzdového štrajku. Úrady schôdzu zakázali, ale ľudia sa napriek tomu zhromaždili na hlavnej ulici. Chceli vedieť, ako sa skončil štrajk a aké ďalšie úlohy ich čakajú. Odpoveďou bola salva z četníckych pušiek. Spolubojovníci padali do prachu ulice. Medzi mŕtvymi bol aj rodák z mojej obce, 17-ročný Janko Gyevát, z Košút Šaňo Zsabka a Štefan Thurzo. Boli to moji známi, dali by sa nakresliť tak, aby živí svedkovia udalosti i dnes spoznali ich tváre. Ale potom by to boli len oni, hoci svojím martýrstvom prerástli sami seba. Krvavé košútske Turíce…“
V roku 1973 vydalo vydavateľstvo Pallas publikáciu Július Lörincz – Dóžovi vojaci, Salva v Košútoch. Súbor úchvatných 60 kresieb drievkom, resp. štetcom tušom, v akorde smutného čierno-bieleho kontrastu, vyjadril drámu konfliktu, obetí, hlavných aktérov, no aj ideály a hodnoty, o ktoré išlo v tomto triednom zápase.
Július Lörincz sa narodil 16. januára 1910 v Dioseku (dnes Sládkovičovo). Študoval na súkromných školách Gustáva Mallého v Bratislave a Károlya Harmosa v Komárne, v rokoch 1924 až 1934 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesorov Istvána Rétiho a Jánosa Vaszaryho. V roku 1935 sa presťahoval do Bratislavy, kde usporiadal svoju prvú výstavu. Na jej základe mu Masarykova robotnícka akadémia udelila zlatú medailu a štipendium, čo mu umožnilo absolvovať študijné pobyty vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku.
Patril k predstaviteľom pokrokovej generácie výtvarných umelcov známych pod názvom Generácia 1909. Demonštroval 4. októbra 1938 v Trnovci nad Váhom spolu s davistami na čele s Vladimírom Clementisom proti rozbíjaniu republiky. Koncom roku emigroval do Paríža, odtiaľ odišiel do Budapešti, kde ho hortyovský režim väznil a žil tam pod trvalým policajným dozorom. Po vojne sa vrátil na Slovensko.
Lörincz zaujal významné miesto v oblasti maľby a kresby. Na báze vyhraneného protivojnového pátosu vznikali diela najprv inšpirované kubizmom a Pablom Picassom, s ktorým sa osobne poznal. Súčasne vytváral aj obrazy, ktoré tvorili základ povojnovej maliarskej Novej figurácie v Európe. V roku 1946 mu vydali v Budapešti súbor protivojnových kresieb Emlékezés (Spomienky).
Dlhé roky zastával funkciu predsedu CSEMADOK-u, kultúrneho združenia maďarských pracujúcich. Od roku 1954 až do svojej smrti (zomrel 14. decembra 1980 v Bratislave) bol poslancom Národného, resp. Federálneho zhromaždenia ČSSR. Pôsobil tiež ako predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Bol som povedľa, keď tento výnimočný jav dohadoval Miroslav Válek na základe podmienky umelca s Gustávom Husákom. V roku 1975 získal titul zaslúžilého a neskôr národného umelca.
O ďalších výtvarných umelcoch, ktorých inšpirovala téma tragédie Košút, prinesieme článok nabudúce.
Pochod hladu, kresba uhľom 1931, SNG. 
Ladislav Čemický Lörincz, portrét, pastel 1932, SNG. 
Vojnová Madona, kombinovaná technika 1939, SNG. 
Pád Paríža, gvaš 1940, SNG. 
Poplach II. olej 1942 – 1944, SNG. 
Vojna IV., kombinovaná technika 1943, SNG. 
Emlékezés, kresba, publikácia 1946. 
Emlékezés, titulná strana publikácie, 1946. 
Prenasledovaná, olej tempera 1954, SNG. 
Salva v Košútoch – LV. 
Salva v Košútoch – LVI. 
Salva v Košútoch, Štefan Major, kresba. 
Salva v Košútoch – XLII. 
Salva v Košútoch. 
Košúty, olej 1971. 
Z cyklu Povstanie – 01, kresba drievkom tušom 1974, Považská galéria v Žiline. 
Z cyklu Povstanie, kresba drievkom tušom 1974, Považská galéria v Žiline. 
Vesmírny let, olej 1976, Kysucká galéria v Čadci. 
Matka z Kľaku, olej 1973, SNG