Braňo Ondruš, Július Kolečány
Agresia nemá vždy podobu armádnej operácie. Ale vždy má svoje nevinné obete, najmä ak je nevyprovokovaná a nespravodlivá. Takej je už desaťročia vystavená Kuba. USA vedú napriek nesúhlasu mnohých ich spojencov proti nej agresiu, aká nemá vo svete obdobu. O jej strašných dôsledkoch na nevinných ľudí a postojoch Kubáncov sa Bojovník zhováral s veľvyslankyňou Kuby na Slovensku Yamilou Pitou Montesovou.
Minulý týždeň drvivá väčšina členských krajín OSN opäť odsúdila neodôvodnenú a neoprávnenú agresiu USA proti Kube. Ako dlhoročné embargo každoročne poškodzuje vašu republiku?
Rezolúcia každý rok presne vyčísľuje škody. Od apríla 2019 do marca 2020 spôsobila blokáda Kube škody vo výške 5 a pol miliardy dolárov. Oproti predošlému roku je to nárast o 226 miliónov. Žiadny kubánsky občan či hospodársky sektor nie je ušetrený následkov blokády. Táto politika totiž bráni rozvoju, na ktorý má každá krajina právo. Každá krajina má právo budovať pre svojich občanov lepšiu budúcnosť a robiť tak suverénnym spôsobom.
Čo to znamená v praxi, v každodennom živote Kubáncov?
Cieľom embarga je, aby krajina trpela hladom, zúfalstvom, aby v nej prepukli choroby. Preto ho oprávnene považujeme za prejav genocídnej politiky. Účelom embarga je zabrániť nám v prístupe k technológiám, zabrániť nám normálne obchodovať so svetom, nakupovať, čo potrebujeme. Znamená to napríklad, že za všetko, čo nakupujeme platíme oveľa viac, ako ostatní, lebo buď to musíme dovážať zo vzdialených krajín, alebo si dodávatelia k cenám prirátajú „rizikovú prirážku“, keďže sa vystavujú prenasledovaniu zo strany USA.
V prípade Kuby nielen, že USA zakazujú obchod americkým firmám, ale ešte aj firmám z ktorejkoľvek inej krajiny. Čiže napr. ak slovenská firma niečo dodáva na Kubu, Spojené štáty na ňu uvalia sankcie, neumožnia jej obchodovať v USA, zmrazia jej bankové účty a podobne.
Práve to nás poškodzuje najviac. USA uplatňujú tzv. exteritorialitu, čiže trestajú akýkoľvek subjekt, akúkoľvek krajinu a akúkoľvek firmu, ktorá obchoduje s Kubou, hoci nespadá do pôsobnosti amerických zákonov a rozhodnutí americkej vlády. Ušetrené nie sú ani krajiny (a ich firmy), ktoré sa považujú za spojencov USA. Preto sú dopady na našu krajinu také rozsiahle: každý, kto s nami obchoduje prichádza nielen o možnosť obchodovať s americkými firmami, vrátane bánk, ale riskuje izoláciu ešte aj zo strany každého obchodného partnera USA.
Skúste tie dopady ilustrovať na konkrétnom príklade.
USA sa špeciálne zameriavajú na zdravotníctvo, ktoré je pre ľudský život kľúčové, a ktorému práve preto venuje kubánska vláda prednostnú pozornosť. Výsledkom je, že nedokážeme dôsledne realizovať program prevencie rakoviny či zdravotnej ochrany detí, pretože nemôžeme kúpiť potrebné lieky, diagnostické prístroje, testovacie a skríningové technológie.
Uvoľnili USA embargo aspoň počas pandémiou koronavírusu COVID-19, ktorá mala katastrofálne dopady na ľudí na celom svete?
Nie. Spojené štáty sa aj vlani usilovali nás dôsledne odrezať od prístupu k základným potrebám: ochranným rukaviciam a oblekom, rúškam, testom, alebo k niektorým látkam, ktoré potrebujeme na výrobu liekov. Skúste si predstaviť, že by Slovensko malo peniaze, ale nikto by mu nechcel predať napríklad rúška a rukavice z obavy pred pomstou zo strany USA. Skúste si predstaviť, že by sa americká vláda pokojne pozerala, ako ľudia na Slovensku zomierajú, lebo sa nemôžu chrániť, pretože Američania by hrozili trestom každému, kto by vám tie rukavice a rúška predal a každému, kto by vám ich doviezol. V Česku či v Poľsku by ich bol dostatok, ale USA by bránili, aby vám ich odtiaľ dopravili, hoci by ste za ne boli ochotní zaplatiť aj viac. Ak si toto predstavíte, pochopíte, aké obludná a odsúdeniahodná je politika USA voči Kube.
Hovoríte vo všeobecnosti, alebo sa to naozaj stalo?
Konkrétnym príkladom je dar Kube zo strany čínskej obchodnej spoločnosti ALIBABA. Išlo o mechanické pľúcne ventilátory, diagnostické testy, rúška a ďalší zdravotnícky materiál na boj s vírusom COVID-19, no tento dar sa na Kubu nikdy nedostal. Dopravná spoločnosť, ktorá na jeho prepravu podpísala riadnu zmluvu totiž odmietla náklad k nám prepraviť. Argumentovala, že jej hlavným akcionárom je jedna severoamerická spoločnosť, a preto aj ona podlieha právnym predpisom spojeným s blokádou.
Zažívate to aj s európskymi spoločnosťami?
Áno. Aj ony sú pod hrozbou sankcií zo strany USA a mnohé majú amerických majiteľov. Príkladom sú švajčiarske firmy IMT MEDICAL AG a ACUTRONIC MEDICAL SYSTEMS AG. Obe sú považované za svetových lídrov vo vývoji a výrobe mechanických pľúcnych ventilátorov a s Kubou už v minulosti obchodovali. Teraz nám prístroje, ktoré majú zásadný význam pri liečbe pacientov postihnutých novým koronavírusom odmietli dodať, lebo ich nedávno do svojho vlastníctva získala spoločnosť VYAIRE MEDICA INC. so sídlom v americkom meste Illinois. Takže boli nútené prerušiť všetky obchodné vzťahy s našou krajinou.
Čo takýto prístup znamená pre vaše zdravotníctvo?
Od apríla 2019 do marca 2020 táto politika spôsobila v zdravotníckom sektore škody vo výške 160,26 mil. dolárov. Za takmer šesť dekád straty presiahli 3,74 mld. dolárov. K tejto silnejúcej agresii zo strany vlády USA sa ešte pridáva intenzívna kampaň diskreditujúca našich lekárov a sťažujúca medzinárodnú lekársku spoluprácu, ktorú Kuba ponúka. Spojené štáty šíria klebety a dokonca vyzývajú ostatné krajiny, aby o našu pomoc nežiadali ani v prípade krízovej situácie spojenej s vírusom COVID-19. Napriek tomu tisíce našich zdravotníkov pomáhali v boji s pandémiou vo vyše 30 krajinách a územiach, vrátane európskych (napr. Taliansko). Ďalších vyše 28 tisíc kubánskych zdravotníckych pracovníkov poskytovalo služby vo vyše 59 krajinách už pred vypuknutím pandémie.
Aké dopady má blokáda na iné odvetvia?
V roku 2019 USA pritvrdili, čo spôsobilo ďalšie obmedzenia dovozu pohonných látok. A ak sa aj nájdu ochotní obchodní partneri, neraz máme problém im zaplatiť. Opäť si skúste predstaviť, že chcete zaplatiť nejakú službu, ale banka vám neotvorí účet, ak ho aj máte, odmietne realizovať vašu platbu. Lebo USA pozorne sledujú všetky naše finančné toky a hrozia sankciami aj finančným spoločnostiam, ktoré realizujú platby pre Kubu.
Čiže Američania nedovolia Kube ani posielať alebo prijímať peniaze zo zahraničia?
Dokonca aj Kubánci žijúci v zahraničí, navyše i tí, ktorí majú aj iné občianstvo, než kubánske, si často nemôžu otvárať bankové účty, používať určité kreditné karty či bežným spôsobom vykonávať transakcie. Už som sa s tým stretla aj na Slovensku. Ďalším príkladom je zákaz zasielania úhrad a finančných zásielok na Kubu prostredníctvom spoločnosti Western Union či zaradenie šiestich ďalších kubánskych spoločností na Zoznam entít obmedzených Ministerstvom zahraničných vecí.
Pre nás je absurdné, že hoci sme spojencami, USA bez zaváhania trestajú aj naše firmy, hoci európske vlády sa k embargu nepripojili.
Firmy z EÚ sú embargom postihnuté najviac spomedzi zahraničných subjektov. Veľké a dôležité európske spoločnosti napriek tomu na Kube podnikajú a investujú. Na niektoré z nich USA uvalili miliónové sankcie a tie sa začali právnou cestou brániť na medzinárodnej úrovni. V odvetví turizmu u nás podnikajú francúzske, nemecké, britské či španielske firmy, čiže hoci je to nepochybne ťažké, je možné hrozbám a tlaku odolávať. Ale chápeme, že keď niekomu povedia, že ak bude obchodovať s Kubou, nemôže mať žiadne obchody s americkými firmami, musí si to poriadne rozmyslieť.
Ako vníma Kuba fakt, že Slovensko v zhode s ostatnými členmi EÚ každoročne hlasuje za váš návrh rezolúcie?
Vnímame to veľmi citlivo a tento postoj si veľmi vážime. Fakt, že celá EÚ na pôde OSN hlasuje proti embargu vnímame veľmi pozitívne a má pre nás veľký význam.
