Volám sa Silvia Vrbovská, som z Banskej Bystrice a mám 14 rokov. Zaujala ma nemilá informácia o presunutí Múzea SNP pod ministerstvo obrany a tak som sa rozhodla napísať svoju úvahu na jeho podporu.
Slovenské národné povstanie je jednou z najkľúčovejších udalostí v našej národnej histórii a Múzeum SNP nenahraditeľne prispieva k zachovávaniu jeho odkazu. Povstanie bolo ukážkou, ale aj symbolom odvahy postaviť sa utláčateľovi i nádeje, že keď sa náš národ spojí dokáže veľké veci. Slováci Povstaním ukázali verejný nesúhlas s vtedajším režimom a jeho praktikami. Ukázali pravú slovenskú bojovnosť, ktorú máme v srdci od nepamäti.
Čo by sa však stalo, keby SNP nebolo? Ako by nás vnímali ostatné národy? Boli by sme vôbec slobodnou krajinou? Na začiatku vojny si slovenskí mocní vybrali cestu prisluhovačov fašistického Nemecka. Plnili jeho príkazy a deportovali z nášho územia okolo 70-tisíc ľudí len na základe ich vierovyznania. Ak by nebolo SNP, ostala by nám nálepka fašistického štátu dodnes. Štátu, ktorý kráčal s prúdom a neurobil nič pre to, aby prúd otočil. Ostatné krajiny by nás vnímali len ako národ, ktorý sa nedokázal vzoprieť a len slepo nasledoval utópiu vedúcu ku genocíde.
A ako by sme sa my, Slováci, mohli na seba pozerať pozitívne z morálneho hľadiska, ak by sme nevykonali kroky k porážke fašistického režimu? Otázka národnej slobody by bola podľa mňa rovnako ohrozená. Aj vďaka SNP sa Slovensko obnovilo vo svojich pôvodných hraniciach. Ak by nebolo Povstania nikto nemôže s určitosťou povedať, že by víťazné mocnosti uznali našu národnú autonómiu. Ak aj áno, určite nie hneď po vojne. Je mnoho iných dôsledkov, ktoré by padli na náš štát, ak by nebolo Povstania.
Preto ma veľmi mrzí, že súčasní politici chcú ničiť terajšiu pozíciu Múzea SNP na obyčajné vojenské múzeum. Pre mnoho z nás určite nie je len tým. Je hlavne pripomienkou, ale aj odkazom na to, že tak malá krajina ako Slovensko, našla odvahu postaviť sa so zbraňou v ruke za svoje práva.