Opustil nás vojnový hrdina
Ľubomír Filo, predseda ZO SZPB v Giraltovciach
Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik.
Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali so zoznamom, peniazmi a potvrdeniami na nákup životných potrieb pre partizánov. A tak sa stal spoluzodpovedným za ich zásobovanie. Využíval pri tom všetky cesty a chodníky, po ktorých denne pešo putoval do školy do 5 kilometrov vzdialených Giraltoviec.
Zachránil rodinu
Neraz v posledných okamihoch sa dostal z očí žandárov a prisluhovačov ľudáckeho štátu, ktorí hliadkovali na vstupoch do mesta. Často si neskôr spomínal na stretnutia v ich usadlosti na samote s utečencami z vojnových táborov a zbehov. Nevedel komu dôverovať a komu nie. Väčšina však postupne vytvorila partizánsky oddiel Čapajev. Jeho náčelník, nadporučík Kukorelli, ktorého dobre poznal, bol preňho vzorom. Mlieko, syr, maslo, chlieb – všetko rodina rada poskytla tým, ktorí sa i nich zastavili.
Nezabudol však ani na udanie, že prechovávajú partizánov. Keby si práve on včas nevšimol 20 nemeckých vojakov, rodina by nestihla utiecť k partizánom cez roklinu a boli by ich postrieľali a osadlosť vypálili. Dôležitú úlohu zohrával aj ako spojka medzi jednotlivým skupinami, ktorým odovzdával informácie o pohybe nemeckých vojsk a zásobovania.
Na čele ZO SZPB
Po prechode frontu už 19-ročného muža povolali do zásobovacieho oddielu armády, kde spolupracoval s dôstojníkom Červenej armády, ktorý prišiel v bojoch o ľavú ruku a po vyliečení ho vrátili domov. Keď tam našiel len vypálenú dedinu, v zúfalstve požiadal o návrat na front. Tomuto človeku J. Štefánik vďačil mu za dobrosrdečnosť a veľa podnetných nápadov.
Po bojoch pri Liptovskom Mikuláši sa v máji dostal až do Olomouca. V júni 1945 nastúpil vojenskú službu do Ružomberka. Tragická smrť otca 7. mája 1949 ho vrátila domov do Roztok, odkiaľ sa v roku 1961 presťahovali do Giraltoviec. V roku 1954 pochoval 85-ročného deda a v roku 1957 75-ročnú babku, ktorí predtým pochovali všetkých osem detí, vr. Jankovho otca. Od roku 1952 pracoval v podniku na výstavbu a opravu ciest. Postavil si dom a 25 rokov pôsobil ako predseda našej ZO SZPB.
Odkaz
Popri organizácii osláv SNP a oslobodenia, návštevách škôl, účasti na pionierskych a zväzáckych sľuboch na Dukle bol jeho koníčkom chov včiel a v okolí známe auto Wartburg, ktoré mu slúžilo 40 rokov.
Držiteľ vysokých vojenských i štátnych vyznamenaní všetkým pripomínal, aby boli hrdí na svoju vlasť, nedali sa zmiasť nepravdivými informáciami o vojnových udalostiach a budovaní povojnovej republiky: „Buďte ostražití, verte svojim úsudkom, aby ste neprežívali vojnové krutosti. Všetko robte preto, aby naša krajina bola krajinou pohostinnou pre všetkých mierumilovných ľudí.“