Branislav Balogh, foto: OSN, archív redakcie
Valné zhromaždenie OSN včera, 17. decembra 2024, prijalo rezolúciu o boji „proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalších praktík, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s tým spojenej intolerancie.“ Návrh rezolúcie prednieslo Rusko, Bielorusko a Turkmenistan. Za dokument hlasovalo 119 krajín, proti bolo 53 štátov vrátane Slovenska, a 10 krajín sa zdržalo hlasovania. Prečo Slovenská republika opäť, spoločne s celou EÚ, hlasovala proti návrhu rezolúcie? Naši redaktori sa na to vopred pýtali slovenských diplomatov.
Aké sú argumenty ministerstva?
Zástupcovia MZVaEZ SR na stretnutí s redaktormi nezávislého portálu bojovnik.info zdôraznili, že rezolúcia nie je iba o boji proti nacizmu. Slovensko odmieta podporovať dokument, ktorý by mohol byť použitý na ospravedlnenie iných politických agend, napríklad naratívy o „denacifikácii“ Ukrajiny. Tento argument považuje Slovenská republika za zásadný. Postoj SR je jasný: všetky formy nacizmu, neonacizmu, rasovej diskriminácie či xenofóbie sú neprijateľné, no ich zneužívanie na politické účely nemožno tolerovať.
V zhode s celou EÚ
Slovensko sa rozhodlo nepridať k rezolúcii aj s ohľadom na jednotný postoj Európskej únie, ktorej pripomienky neboli akceptované počas rokovaní o texte. Zástupcovia MZVaEZ SR vysvetlili, že Slovensko nemôže konať v rozpore s dohodou členských krajín EÚ, pretože by tým oslabilo svoju kandidatúru na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Slovensko sa aktívne uchádza o miesto v tejto kľúčovej inštitúcii ako reprezentant východoeurópskej regionálnej skupiny. Akýkoľvek postoj, ktorý by bol v rozpore s ostatnými členmi EÚ, by mohol oslabiť podporu jeho kandidatúry. Slovenskí diplomati navyše zdôraznili, že odmietnutie textu neznamená nesúhlas so všetkými jeho časťami. „Rezolúcia OSN, akokoľvek dobre mienená, by nemala slúžiť ako prostriedok na politické manipulácie.“
Rezolúcia nie je právne záväzná, keďže ju prijíma Valné zhromaždenie OSN, kde má každá krajina jeden hlas. Napriek tomu je vnímaná ako dôležitý diplomatický signál. Slovensko si uvedomuje, že ak by podporilo rezolúciu v jej aktuálnej podobe, mohlo by to oslabiť jeho dôveryhodnosť v očiach medzinárodných partnerov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj jeho ambície v Bezpečnostnej rade OSN.
Reforma OSN ako dlhodobý cieľ
Na stretnutí rezonovala aj potreba reformy OSN. Slovensko dlhodobo podporuje modernizáciu tejto organizácie, vrátane Bezpečnostnej rady OSN a práv veta. Reformy by mali zlepšiť schopnosť OSN plniť svoje základné poslanie – predchádzať konfliktom.
Čo obsahuje rezolúcia?
Rezolúcia pripomína kľúčové právne dokumenty OSN vrátane Charty OSN, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a ďalších dohovorov, ako je Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Rezolúcia zdôrazňuje význam Norimberského tribunálu a jeho uznania nacistických organizácií, ako Waffen SS, za zločinecké.
Pripomína tiež úlohu OSN, ktorá vznikla ako odpoveď na hrôzy druhej svetovej vojny, a upozorňuje na to, že 80. výročie víťazstva nad nacizmom v roku 2025 je príležitosťou na špeciálnu spomienkovú slávnosť.
Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť eliminácie glorifikácie nacizmu a neonacizmu, pričom kategoricky odmieta akékoľvek formy oslavovania nacistického režimu a jeho spojencov. Patria sem aktivity, ako je stavenie pamätníkov alebo premenovanie ulíc na ich počesť. Návrh zdôrazňuje význam ochrany historickej pravdy a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom legislatívnych a vzdelávacích opatrení zabránili revizionizmu, popieraniu holokaustu a glorifikácii vojnových zločinov spáchaných počas druhej svetovej vojny.
Rezolúcia sa zaoberá aj riešením nenávistných prejavov na internete, upozorňujúc na čoraz častejšie využívanie digitálnych platforiem neonacistickými skupinami na šírenie nenávisti a nábor nových členov, najmä mladých ľudí. OSN preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli efektívne mechanizmy monitorovania extrémistických činností a prijali opatrenia na zabránenie šírenia nenávistnej propagandy.
Významnou súčasťou návrhu je podpora vzdelávania a spomienky. OSN zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania o histórii nacizmu a jeho dôsledkoch, ako aj do boja proti ideológiám rasovej nadradenosti. Vzdelávanie má slúžiť na podporu tolerancie a inklúzie a zároveň má byť nástrojom na predchádzanie historickému revizionizmu.
Rezolúcia tiež obsahuje kľúčové odporúčania, ktoré členské štáty OSN vyzývajú na prijatie legislatívy zakazujúcej glorifikáciu nacizmu a kriminalizujúcej nenávistné prejavy. Zdôrazňuje potrebu vzdelávacích programov na podporu tolerancie a na boj proti extrémizmu, ako aj zavedenie mechanizmov na monitorovanie činností neonacistických skupín. OSN tiež apeluje na ochranu pamätníkov a cintorínov spojených s druhou svetovou vojnou, pričom vyzýva na zabránenie ich ničenia alebo exhumácie obetí vojnových zločinov.
Okolnosti stretnutia s diplomatmi
Minulý piatok sa z iniciatívy rezortu zahraničia uskutočnilo druhé stretnutie s redaktormi portálu Bojovnik.info, prevažne s Jánom Rohárom, ktorý sa ako protifašistický mierový aktivista a redaktor dlhšie venuje problematike rezolúcií OSN. Rohár v minulosti absolvoval odbornú stáž na ministerstve zahraničných vecí a je viac ako 10 rokov aktívnym členom SZPB.
Ján Rohár pred stretnutím absolvoval konzultácie s členmi Ústrednej rady SZPB zo Zvolena a Martina, bývalým predsedom SZPB v Martine Jozefom Petrášom a predsedom Zahraničného výboru NR SR Mariánom Kérym. Počas stretnutia sa pýtal diplomatov na dôvody rozhodnutia Slovenska, pretože oficiálne odôvodnenie, prečo krajina hlasovala tak, ako hlasovala, nebolo verejne prezentované.
Ústredná rada SZPB, na zasadnutí zo 12. decembra 2024, prijala stanovisko, v ktorom požiadala vedenie organizácie, aby poslalo ministerstvu zahraničných vecí list s apelom na zmenu postoja Slovenskej republiky k tejto otázke. Namiesto zaslania takého listu, ako požadovala Ústredná rada SZPB, sa predseda organizácie, Viliam Longauer, zameral na kritiku účasti redaktora na diskusii s diplomatmi z dôvodu, že údajne nepovolene zastupoval SZPB. Rohár pritom platné stanovisko ÚR SZPB počas diskusie zmienil len veľmi okrajovo, nakoľko účelom stretnutia nebolo viesť dlhšiu polemiku, ale vypočuť si stanovisko ministerstva zahraničných vecí. Na stretnutie redaktorov s predstaviteľmi ministerstva by teraz ideálne mohli nadviazať odborné tímy historikov a expertov z oblasti medzinárodných vzťahov.
Záver: Aj keď sa vo všetkom nezhodneme, vzájomne diskutujme
Rezolúcia OSN o boji proti glorifikácii nacizmu rozprúdila na Slovensku diskusiu, ktorá odráža širšie otázky o našej pozícii na medzinárodnej scéne a vnútroštátnom prístupe k hodnotám demokracie, ľudských práv a historickej pamäte.
Hoci rozhodnutie Slovenska odráža jednotný postoj EÚ, vyvoláva otázky o tom, ako efektívne dokážeme prezentovať svoje postoje v rámci globálnych iniciatív a či niekedy nezostávame len pasívnymi nasledovateľmi širšieho konsenzu, v tomto prípade štátov EÚ. Dialóg medzi občianskou spoločnosťou, historikmi, aktivistami a diplomaciou je preto zásadný, aby sa slovenská pozícia nestávala iba formalitou, ale reálnym príspevkom k svetovému boju proti nacizmu, fašizmu a extrémizmu.
Aj keď sa názory rôznych aktérov často rozchádzajú, je pozitívne, že diskusia prebieha a umožňuje rôznym hlasom presadzovať svoje názory. Táto dynamika je kľúčová pre formovanie modernej a sebavedomej zahraničnej politiky, ktorá zohľadňuje nielen geopolitické záujmy, ale aj názory obyvateľstva a historické skúsenosti.