Eduard Chmelár, historik a politológ
Ešte nikdy som nezažil smutnejšie, nedôstojnejšie a trápnejšie oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom. To, na čo sa zvrhli tie tohtoročné, je zneuctením pamiatky tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu.
Ako je vôbec možné, že bratislavské Staré Mesto súhlasilo s tým, aby sa na Slavíne konala protiruská demonštrácia s tým, že vraj ide o „verejné priestranstvo“?! Viete si predstaviť, že by na cintoríne amerických vojakov z 2. svetovej vojny ktosi demonštroval proti anabáze USA v Iraku? Že by celé pietne miesto okupovali akísi aktivisti a pod ochranou ozbrojencov by nedovolili tadiaľ prejsť veteránom?
Takmer som sa od hanby prepadol, keď mestská polícia musela na Slavíne raziť cestu posledným žijúcim hrdinom, ktorí sa prišli pokloniť pamiatke svojich bojových druhov, a ostatných tam nepustili, lebo 9. mája to vraj má vyhradené občianska iniciatíva Mier Ukrajine!
Deň predtým som prívržencov tejto skupiny varoval, že si na vyvolávanie konfliktov nevybrali správne miesto ani správny čas. Keby čítanie mien Ukrajincov, ktorí zahynuli v súčasnej Putinovej vojne zorganizovali niekde na námestí, možno prídem medzi nich, lebo tieto obete si treba pripomínať. Ale okupovať Slavín a klásť prekážky na schody, aby starenky a starčekovia nemohli tadiaľ prejsť, tak to je barbarstvo!
Slavín nie je „verejné priestranstvo“, ale cintorín, pietne miesto, najposvätnejšia nekropola na Slovensku, nie je to Hyde Park pre rusofóbne šovinistické reči Mesežnikova a spol. Po tejto skúsenosti som za zákaz demonštrácií na týchto miestach. To by malo platiť pre všetkých, lebo aj zhromaždenie Smeru-SD za mier sa 10. apríla zvrhlo na protivládny míting. Slavín by mal byť miestom úcty a tichého rozjímania, nie nenávistných výkrikov a chaosu.
Absolútny vrchol predviedla TA3, keď v hlavnom spravodajstve uviedla, že zhromaždenie na podporu Ukrajiny narušili proruské skupink. Pritom toto sprievodné slovo sprevádzal záber na Annu Bergerovú a Karola Kunu, jedných z posledných žijúcich priamych účastníkov SNP, ktorí neúnavne nechodia iba na oslavy, no aj do škôl svedčiť o hrôzach fašizmu a svetovej vojny…
Môjtybože, čo sa v TA3 zbláznili?! Za to by mala príslušná redaktorka letieť na hodinu! Ako môže čosi takéto vyjsť niekomu z úst? Akým právom osočujú ľudí, ktorým v odvahe nesiahajú ani po päty?! Oni vždy boli v takéto dni tí prví a najdôležitejší, s ktorými sa Zuzana Čaputová či Andrej Kiska usilovali 8. mája na Slavíne a 29. augusta v Banskej Bystrici objať alebo aspoň odfotiť pre imidž.
Lenže tento rok sa bývalí partizáni rozhodli, že nebudú robiť politikom krovie a boli klásť vence 9. mája, tradične s ostatnými členmi SZPB zo Slovenska. A televízni redaktori im napľujú do tváre, lebo nevedia o tom období nič, nie sú schopní rozoznať bojovú zástavu Červenej armády od komunistickej, hnusí sa im sovietska vlajka, symbol víťazstva, ktorý po neopísateľných útrapách vyvesili po dobytí Berlína na sídlo Reichstagu. Toto má byť mládež, naša budúcnosť? Čo sú to za tupí, nevzdelaní ignoranti?