Zdroj foto: milanuhrik.sk
Adam Šumichrast, politológ
Milan Mazurek, Milan Uhrík i ďalší poslanci odchodom z ĽS NS zrazu popierajú svoje doterajšie pôsobenie. Vedome a cielene sa hlásili k odkazu HSĽS i Jozefa Tisa a nepovedali, že by sa tohto „historického dedičstva“ chceli vzdať. Ale vodcovský princíp, ktorý tvoril základ fungovania Hlinkovej strany im teraz prekáža.
V nacistickom Nemecku bolo bežné, že jednotlivé organizácie a záujmové skupiny medzi sebou súperili o vplyv. Adolf Hitler konkurenčný zápas dokonca v súlade s nacistickou ideológiou podporoval. Bol však jasnou autoritou, nespochybniteľným vodcom. Jozef Tiso vodcovský princíp zabetónoval v roku 1942 presadením tzv. vodcovského zákona. Dosiahnuť tento stav sa Mariánovi Kotlebovi očividne nepodarilo.
————————————————————————–
Dobre si preto uvedomuje hrozby vyplývajúce z možného odsúdenia na vyše štyri roky väzenia. Ak by stanovy nezmenil, stratil by v strane vplyv. Mazurek a Uhrík mu viditeľne prerastali cez hlavu. Kotleba sa na rozdiel od nich nezúčastňoval na všetkých agitačných podujatiach ĽS NS v minulom roku. A keď sa na nich ukázal, napríklad 17. novembra v Bratislave, hoci ako šéf vystupoval posledný, Mazurek ho verbálne prekonával a zožal mohutnejší aplauz. Najnovšie sa k napätiu v strane pridali finančné machinácie so straníckymi peniazmi a boj o rozhodovanie, ako s nimi nakladať.
Odídenci chcú vytvoriť umiernenejší subjekt a vyjsť tak z politického geta, lebo ĽS NS nemá koaličný potenciál. Lenže zatiaľ čo Uhríkovi dokázať neonacistické excesy nemožno, za rasistické výroky právoplatne odsúdený Mazurek patril k neonacistickému jadru strany a takto sa opakovane prejavoval. Hovorca Ondrej Ďurica sa „preslávil“ ako spevák neonacistickej kapely Biely odpor. Ani bývalý mafiánsky pešiak Miroslav Suja neposilní potenciál na spoluprácu.
Naďalej bez potenciálu
Neakceptovateľné je aj ich napojenie na intelektuálne sa tváriaci Kulturblog, ktorý sa hlási k fašizmu a jemu blízkym ideológiám. Ťažko sa nálepky neonacistov zbavia, hoci sú známi ľudia, ktorí sa úprimne vzdali neonacistickej minulosti a oľutovali ju. Na to však nadviazali aktivitami a postojmi, ktoré nezahŕňali pôsobenie v strane takéhoto typu.
Rozdelenie kotlebovcov oslabí pozíciu krajnej pravice v NR SR. Odhliadnuc od jesenného odchodu troch poslancov, doterajšiu ĽS NS označovali radikáli zo Slovenskej pospolitosti, aj vplyvnejší ľudia z tvrdého neonacistického jadra (Marián Magát) za zradcov či zapredancov.
Aj s oslovením voličov to bude mať nová strana ťažké. Značka Kotleba nie je bezcenná. Ako ukázal najnovší prieskum voličských preferencií, ktorý už reflektoval odchod Mazureka a spol., bude to okolo 4 percent. Hlásenie sa k národným, kresťanským a sociálnym hodnotám nemá osobitný potenciál. Veď na tieto piliere odkazuje i ĽS NS a ďalšie mimoparlamentné subjekty.
Jedinou možnosťou, ako by sa nová frakcia mohla stať životaschopnou, je integrovať menšie ideologicky podobné skupinky a straničky (harabinovci, kuffovci, Slovenské hnutie obrody). Kotlebove pokusy v tomto smere zlyhali.
Pandémia a fašistické tendencie
Často sa tvrdí, že politická nestabilita a ekonomická neistota spôsobená pandémiou ochorenia Covid-19 vedie k rastu fašistických tendencií. Preto by vraj nová strana mohla dosiahnuť úspech. Okrem toho, že to neplatí automaticky, predstavitelia ĽS NS pôsobia v tejto záležitosti bezradne a smiešne. V spoločnosti bol, naopak, dopyt po odbornosti a kvalifikovaných názoroch. Chaotické riadenie pandémie síce náladu v spoločnosti mení a ĽS NS sa čiastočne darilo podchytiť nespokojných ľudí, na volebných preferenciách sa to však neodzrkadlilo. Šance na rast takýchto strán obmedzuje fakt, že neponúkajú reálne riešenia. Vymedzujú sa napríklad voči vakcinácii, no zdá sa, že ochota ľudí zaočkovať stúpa. Momentálne, a to aj v kontexte hypotetických predčasných volieb, je pravdepodobnejšie, že neonacisti zo slovenského parlamentu vypadnú.